1. Môžete sa predstaviť našim čitateľom? Kedy a ako ste sa dostali k šachom, čo považujete za svoje najväčšie šachové úspechy a naopak sklamania?
K šachom som sa dostal pomerne neskoro, v 16-tich rokoch ako študent SVŠ v Dunajskej Strede, keď môj vtedajší triedny učitel, Ján Hudec, t.č. hráč Slovana Bratislava, sa rozhodol, že vezme 1 družstvo na Stredoškolské hry v Martine. Spýtal sa v triede, kto vie hrať, traja sa prihlásili, tak som sa prihlásil aj ja, i keď som nevedel ani ako sa čím ťahá, ale nejako ma to lákalo, neviem prečo. Bolo to asi tak mesiac pred tými Stredoškolskými hrami. Janko Hudec rozhodol, že po vyučovaní nás zopárkrát bude zasväcovať do tajov šachovej hry a nás to začalo celkom baviť. Po dvoch rokoch na to som sa dostal do zostavy družstva, ktoré hralo druhú najvyššiu súťaž v Československu a po cca 5 rokoch som si zahral aj najvyššiu československú ligu, i keď naše družstvo odtial hneď po prvom roku vypadlo. Okrem Slovana tam absolútne dominovali české družstvá.
V Dun.Strede ma poprosil môj kamarát, ktorý pracoval v Pionierskom dome, keď som mal 18 rokov, či by som nemohol viesť šachový krúžok detí a vtedy vlastne začala moja akože trénerská dráha. V tých počiatkoch som narobil /z dnešného pohladu/ celý kopec chýb, na ktoré som postupne prichádzal pri práci s mládežou a samozrejme snažil sa z nich poučiť a robiť to ináč.
Môj najváčší úspech je viazaný práve práci s mládežou, keď výprava na ME družstiev a jednotlivcov v Subotici v r. 2007 pod mojim vedením vybojovala 2 zlaté medajle, Tamás Petényi /môj osobný zverenec/ a Veronika Gažíková /zverenkyňa otca a matky/.
Boli samozrejme aj sklamania, ale tie nestoja za reč. Radosti bolo podstatne viac.
2. Prejdem rovno k Vašim trénerským aktivitám J. Na Slovensku sa v poslednej dobe, možno aj vďaka GPX, našlo a nachádza veľa mladých talentov. Ak sa zameriame na skupinu najmladších vo veku do 10 rokov, čo je podľa Vás najdôležitejšie, aby sa podarilo týchto hráčov vôbec pritiahnuť k šachom dlhodobo a aby neodchádzali za inými športmi?
Ozaj je veľa talentov na Slovensku. GPX je jedna z možností ako sa snažiť pritiahnúť malých začiatočníkov k šachu. Takými možnosťami sú aj súťaže družstiev detí, ktorých je však v súčasnosti pomenej, ako šafránu.
Pre deti do 10 rokov je myslím najdôležitejšie, dosiahnúť, aby sa do šachu „zamilovali“,aby začali spoznávať krásy šachu, romantizmus, aby sa presvedčili, že šachy sú jediná spoločenská hra, kde môžu medzi sebou súťažiť spolu chlapci a dievčatá, deti a dospelí, kde sa asi najlepšie rozvíja osobnosť dieťaťa, poriadkumilovnosť, pokora, disciplína a hravosť zároveň. Že šachy sú gentlemanská hra, logická aj nelogická, férová, dokážu spôsobiť obrovskú radosť ale vedia byť aj kruté. A to je v nich krásne a zaujímavé. Potom už deti, ktoré majú na šachy talent ich už neopustia, iba ak im v tom neskôr nebudú brániť ich profesionálne a rodinné povinnosti.
3. Ako vnímate GPX Slovenska? Kde vidíte rezervy, priestor na zlepšenie, v čom si myslíte že je tento projekt výnimočný.
Je to dobrý projekt a jeden zo spôsobov ako pritiahnúť nováčikov k šachu. Jeho veľkú rezervu vidím v tom, že by sa mali jednotlivé kategórie , t.j. do 20 rokov preklasifikovať ako „A“ turnaj a deti do ratingu 1550 ako „B“ turnaj. Ďaľšie vylepšenia sú podľa mňa len detaily. Chlapci, čo to robia, o nich vedia a určite to vylepšia. Len treba v tom vydržať a nie po pár rokoch to zabaliť.
4. ŠK Dunajská Streda vychováva veľmi silných šachistov, dá sa povedať, že skoro vo všetkých vekových kategóriách. Prezraďte tajomstvo úspechu práce s mládežou vo vašom klube?
Nemáme žiadne tajomstvá. Ale asi platí, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.Pravidelne s deťmi pracujeme na tréningoch a aj individuálne a snažíme sa deti nesklamať. Oni občas tréning vynechajú, môžu mať aj iné povinnosti, starosti, tréner nie, ten musí byť stále k „dispozícii“, on nesmie nikdy chýbať, nesmie ani ochorieť, nesmie mať nič dôležitejšie. Tréning je na prvom mieste a treba byť naň vždy pripravený. Deti treba hodnotiť a všímať si a vyzdvihovať hlavne ich dosiahnuté úspechy.
A z neúspechov sa snažiť poučiť.
5. Momentálne patrí medzi najúspešnejších SR dorastencov a hráčov ŠK Dunajskej Stredy Dávid Varga. Ako plánujete ďalej rozvíjať jeho talent, respektíve podporovať šachové úspechy aby postupoval vo výkonnovom raste?
Dávid je výnimočný mladý muž. Smelo ho môžem dať za príklad všetkým našim mládežníkom. Okrem nás už spolupracuje na svojom šachovom napredovaní občas aj s uznávaným veľmajstrom a aj uznávaným medzinárodným majstrom. Stojí pred prijimačkami na VŠ a zrejme bude mať v počiatkoch menej času na svoju oblúbenú hru, ale keď sa „zabehá“ na VŠ, bude aj v šachu ďalej rásť. Už teraz má silu IM, jednu normu si už uhral a čoskoro prídu ďaľšie potrebné.
To isté môžem povedať aj o Petényi Tamásovi. Taktiež príkladný mladý muž.
6. Šach je v súčasnej dobe veľmi dynamický aj vďaka počítačom a internetu. Príprava mládeže na vrcholné podujatia ako sú ME, MS či iné medzinárodné turnaje určite nie je jednoduchá, pokiaľ chceme ako Slovensko získať dobré umiestnenia. Napriek snahe našim trénerom mám stále pocit, že naši mladý hráči stále mierne zaostávajú za svetovou špičkou v ich kategóriách. Aká je podľa Vás situácia v tejto oblasti a ako sa dá zlepšiť?
Za svetovou špičkou ozaj zaostávame, za okolitými krajinami nie. Výpočtová technika nesmie byť nástrojom lepších dosahovaných výsledkov, ale pomôckou pri individuálnej príprave a štúdiu. Keď si všímate trebárs na ME ako sa správajú tí najlepší a ako tí naši, postrehnete zaujímavú vec. Naši sedia pred počítačom, hladajú čo a ako hrať. Tí najlepší sa spokojne prechádzajú napr. po pobreží, relaxujú... A vyhrávajú. Zrejme sú dobre pripravení už z domu.
Samozrejme aj ich zaujíma s kým hrajú v najbližšom kole, ale tréner poradí pár vetami a oni mu rozumejú.
Čiže treba sa učiť hlavne doma. A v tomto zmysle chceme aj my riešiť prípravu našich mládežníkov /v rámci SR/ sériou sústredení potenciálnych reprezentantov pred všetkými dôležitejšími podujatiami. A samozrejme podporou tých najlepších, na základe ich výsledkov.
7. Aktuálne má ŠK Dunajská Streda v Extralige papierovo veľmi silné družstvo, bohužiaľ z devätnástich hráčov na súpiske je 11 licenčných. Nie je na škodu mať toľko licencovaných hráčov, keď máte silný domáci kolektív? Tiež ma zarazilo, že váš talentovaný odchovanec Dominik Csiba je túto sezónu kmeňovým hráčom Prievidze a nezbiera body za DS.
Veľa licenčných hráčov nie je na škodu. Je to taktická záležitosť. Súperi nikdy nevedia, koho proti nim postavíte a tak poväčšinou rozhoduje umenie.
Už bolo viac takých ako Dominik, ktorí z DS po dosiahnutí určitej úrovne, hladajú šťastie v iných podmienkach. Samozrejme, že nám chýbajú a dosť nás mrzí, keď dokonca bojujú proti nám, v súťažiach družstiev. My im nevieme zabezpečiť to, kvôli čomu sa takto rozhodnú. Možno si neskôr /za pár rokov/ uvedomia, že sú aj dôležitejšie veci, ako tie pre ktoré odišli a vrátia sa. Uvidíme. V každom prípade sa tešíme aj z ich dosiahnutých úspechov a držíme im palce. Veď sú to možno tak trochu aj naše úspechy.
Jedna malá úvaha. Keby za nás mohli hrať všetci čo v DS vyrástli, myslím, že by sme v extralige nemali súpera...
8. Ste predsedom trénersko-metodickej komisie SŠZ. Priblížte Vašu prácu a poslanie, ktorá táto funkcia zastáva.
Keď ma pred konferenciou oslovil budúci prezident SŠZ, dlho som neváhal a cítil som to ako poctu, ak ho zvolia, i keď som s tým samozrejme nemal žiadne skúsenosti. Práce som sa však nikdy nebál. Keď som krátko na to, diskutoval s jednym mojim českým priateľom, čo pracuje s mládežou, o tom ako to robia v Čechách, s prekvapením som zistil, že u nich túto funkciu neprijal oficiálne nik. Komisiu majú, ale predsedu nie. To ma trochu zarazilo. Trochu som už aj pocítil, že prečo je tomu asi tak...
V každom prípade mojim hlavným cieľom je vytvorenie čo najlepších podmienok pre rast našej šachovej mládeže a jej priblíženie sa svetovej špičke. K tomu vedú aj všetky naše kroky a opatrenia, ktoré sa snažíme uvádzať do života.
9. Čo si myslíte, že by prospelo slovenskému šachu aby sa zviditeľnil aj pre širšiu verejnosť. Ako je šach vnímaný medzi deťmi, ich rodičmi a ako by podľa Vás mal byť vnímaný?
Ja si myslím, že je na Slovensku málo rodín, v ktorých by aspon jeden člen nevedel hrať šachy. Keď zoberieme priemerne 5-člennú rodinu, tak zhruba 1 milion našich obyvatelov
vie hrať šachy. Registrovaných máme len niečo vyše 5 tisíc. To znamená, jeden z dvesto je registrovaný. A to je obrovská rezerva. Je potrebné dostať šachy do médií, do povedomia potenciálnych sponzorov, všetci sa o to musíme pričiniť. Šachy si to zaslúžia. Však sú jednoznačne najlepším športovým odvetvím na svete. Futbal existuje asi 110 rokov, iné športy ešte menej. Šachy žijú už takmer 2000 rokov. Treba k tomu niečo dodať?
10. Ak sa práve nevenujete šachom či podnikaniu, ako trávite svoj voľný čas?
Mám veľmi rád slnko, vodu, hory a svoju rodinu, len toho volného času je akosi málo.
Ďakujem za odpovede
Michal Vrba
| 
