36.Memoriál Ondreja Rintela

V Bratislave sa v dňoch 27-30.8.2009 uskutočnil najstarší mládežnícky turnaj na Slovensku, 36.ročník Memoriálu Ondreja Rintela, ktorý turnaj v roku 1972 založil a organizoval až do roku 1993. Štafetu po ňom prebral jeho syn Boris v spolupráci so Šachovým klubom ŠK Doprastav Bratislava. Víťazi jednotlivých ročníkov sú dnes výrazné osobnosti slovenského šachu dávnej súčasnosti (Ladislav Salai, Igor Štohl, Vladimír Vojtek), nedávnej súčasnosti (Michal Kujovič, Peter Vavrák, Marián Jurčík), či blízkej budúcnosti (Martin Jurčík, Tomáš

36.Memoriál Ondreja Rintela

V Bratislave sa v dňoch 27-30.8.2009 uskutočnil najstarší mládežnícky turnaj na Slovensku, 36.ročník Memoriálu Ondreja Rintela, ktorý turnaj v roku 1972 založil a organizoval až do roku 1993. Štafetu po ňom prebral jeho syn Boris v spolupráci so Šachovým klubom ŠK Doprastav Bratislava. Víťazi jednotlivých ročníkov sú dnes výrazné osobnosti slovenského šachu dávnej súčasnosti (Ladislav Salai, Igor Štohl, Vladimír Vojtek), nedávnej súčasnosti (Michal Kujovič, Peter Vavrák, Marián Jurčík), či blízkej budúcnosti (Martin Jurčík, Tomáš Peitl, Dominik Csiba). Na putovný pohár pre víťaza si siahli aj známi hráči zo zahraničia (Hendrik Altmann, Tibor Fogarasi, Dmitrij Bunzmann). Tohtoročný turnaj odohralo 36 hráčov, čo je o niečo menej, ako v minulých rokoch, no pri termínovej kolízii s kvalitným openom v Brezovej pod Bradlom a Majstrovstvami Európy mládeže v talianskom Ferme, si nesťažujeme. Turnaj po dlhých trinástich rokoch vyhral hráč usporiadajúceho oddielu ŠK Doprastav Peter Michalko, ktorý prestúpil do nášho klubu len zopár týždňov pred turnajom. Po raketovom štarte 7,5/8 si mohol dovoliť aj luxus prehry v poslednom kole s Matejom Nemergutom. S 1-bodovým odstupom, no po zásluhe druhý s lepším pomocným hodnotením a ako jediný bez prehry skončil Matúš Mackovič z Lokomotívy Trnava, ktorý dokázal rozbehnutého Michalka pribrzdiť v 5.kole, pričom podľa priebehu partie mohol dosiahnuť aj viac, ako len remízu. Tretie miesto, s rovnakým počtom bodov ako druhý, obsadil Patrik Nemergut z Šo ŠKM Stará Ľubovňa, ktorý o Buchholz predbehol svojho brata Mateja a Petra Puškára z Trnavy, ktorý na svoj vek 10 rokov predvádzal veľmi kvalitnú hru. Šiesty skončil dvojnásobný víťaz mládežníckej Grand Prix Michal Dolnák z Krasnian. Najlepšou slečnou bola s 5,5 bodmi celkovo siedma Lucia Kevická (KŠN Bratislava), pred Evelínou Tomovicsovou (ŠK Senec) a Janou Kahancovou (ŠK Dunajská Streda). Jediným zahraničným účastníkom bol Frederick Moscatelli z rakúskeho Schachklubu Melk. Najmladším účastníkom bol 6-ročný Dalibor Valent z ŠK Komplet Modranka, ktorý napriek poslednému miesto isto neodchádzal z turnaja sklamaný, veď dokázal poraziť svojho oddielového kolegu, dvakrát tak starého Martina Ležoviča. Turnaj bol dôležitý aj z hľadiska zisku prvého národného ela, pretože hranica nasadzovacieho ela sa od 1.9.2009 posúva z hodnoty 1350 na 1000 bodov. Svoje prvé národné elo si na turnaji uhrali Dominik Dubovský, Anička Vrtiaková, Jakub Krajčovič, Matúš Padyšák, Ľubica Čelústková, Joseph Kong a Igor Lintner. Výsledky turnaja nájdete tu, fotodokumentáciu nájdete tu.

Turnaj sa uskutočnil v priestoroch Centra voľného času ESKO, vďaka sponzorskej podpore firmy Meracrest. Krátka reportáž zo záveru turnaja sa objaví aj v lokálnej televízii TV Ružinov.

Ďakujeme sponzorom, všetkým účastníkom, rodičom a tešíme sa na ďalší ročník!

1. Ste silný praktický hráč. Kedy a ako ste sa dostali k šachu?          
   Vyrastal som vo Zvolene. Tam som závodne hral tenis (juniorská Československá Extraliga, juniorský majster Stredoslovenského kraja ...), mám aj zopár diplomov zo súťaží vo vrhu guľou J. Niekedy pred maturitou (maturoval som v 1967 L) mi otec ukázal, ako sa ťahá šachovými figúrkami. Okamžite ma to zaujalo, takže som hneď nechal všetko a ihneď sa prihlásil do Zvolenského klubu. Aj keď som tam bol iba chvíľu (do odchodu na
   
   

1. Ste silný praktický hráč. Kedy a ako ste sa dostali k šachu?          
   Vyrastal som vo Zvolene. Tam som závodne hral tenis (juniorská Československá Extraliga, juniorský majster Stredoslovenského kraja ...), mám aj zopár diplomov zo súťaží vo vrhu guľou J. Niekedy pred maturitou (maturoval som v 1967 L) mi otec ukázal, ako sa ťahá šachovými figúrkami. Okamžite ma to zaujalo, takže som hneď nechal všetko a ihneď sa prihlásil do Zvolenského klubu. Aj keď som tam bol iba chvíľu (do odchodu na VŠ), čosi som sa naučil a neskôr behom 1-2 rokov som postúpil z 5. výkonnostnej triedy na KM (kandidát majstra športu).
2. Uvažovali ste niekedy aj nad kariérou profesionálneho hráča? Je z Vášho pohľadu ťažsie uživiť sa šachom v dnešnej dobe, alebo to bolo ťažšie pred rokom 1989?    
   Profesionalizácia môjho šachového života ma nikdy ani na chvíľu nenapadla. Som typický gambler – hráč z vášne. Rád hrám šach, veľmi rád – ale zdôrazňujem „hrám“.   
   Dnes uživiť sa šachom je takmer nemožné, snáď s výnimkou hráčov nad 2700. Tí medzi 2600-2700 potrimiskujú a s biedou ako-tak vyjdú. No je veľmi pravdepodobné, že napr. môj syn (pracuje v IBM) má vyšší ročný príjem ako väčšina posledne menovaných. Pred 1989 sa šachom okrem Fišera a pár podobných nemohol nik uživiť – vtedajšie ceny na turnajoch boli oproti dnešku smiešne. Ale zas na druhej strane, za komančov u nás boli profíci, ktorí akože „pracovali“ napr. vo VSŽ ako montér (štátom podporovaní profíci, čo sa tvárili ako amatéri), poberali plat a hrali za Košice ligu. Čiže pre pár ľudí to bolo ľahšie živiť sa šachom vtedy, ako teraz. Ale to bolo iba skutočne pomerne málo šachistov.
3. V klube ŠK Slovan Bratislava ste už členom nejaký ten piatok. Ako s odstupom času vnímate stratu hracej miestnosti na Kalinčiakovej ulici? Boli za stratou iba peniaze alebo aj rozhodnutie „niekoho“ z pozícií, kam váš klub nemal dosah? 
   V Slovane som od 1968, keď som prišiel do BA na VŠ. Našu miestnosť (resp. miestnosti – celé veľké poschodie!) sme vnímali ako niečo nemenné, „od Boha dané“. A aj sme to mali zmluvne zabezpečené na 99 rokov, no vstúpili do toho rôzne osoby a financie – nechcem to rozmazávať.
4. Klub ŠK Slovan organizuje jedny z najväčších turnajov na Slovensku  ako Open Slovan, Open Tatry, Open Piešťany. Ako sa klubu darí zorganizovať všetky tieto podujatia, prilákať silných, aj zahraničných hráčov a neprerobiť?    
   Pravidelne každý rok organizujeme 4 turnaje – okrem menovaných je to ešte M SR seniorov. Tajomstvo, ako spraviť silný turnaj a neprerobiť, vlastne ani nie je tajomstvom. Stačí zopár faktorov: niekoľko, aspoň dvaja ľudia, tzv. „blbci“, ktorí sú ochotní pracovať pre klub zdarma, na úkor vlastného času a záujmov, rodiny ... Pripomínam drobnosť – takí sa možno nájdu, no ešte musia byť aj schopní, nielen ochotní čosi spraviť ... Potom už len stačí vymyslieť nový turnaj, zorganizovať ho, prežiť počiatočných n rokov, kým sa turnaj dostane do povedomia, a po mizerných 10-15 rokoch tu môže byť úspešný turnaj.
5. Viem že ste okúsili aj trénerskú činnosť. Cez Vaše ruky prešiel napríklad aj ešte stále mladý Milan Pacher. Venujete sa trénerstvu alebo to je skôr sporadická činnosť pre individuálne talenty?       
   Zopár mladých som trénoval, no vždy som sa k tomu dostal ako slepé kura ku zrnu – oslovili ma. Nikdy som aktívne nič nevyhľadával, a ani nebudem. Tvrdia o mne, vraj mám veľký pedagogický talent (keď vyučujem IT), no trénerstvo som nikdy neštudoval. Samorastle som schopný odovzdať niektoré moje vedomosti, no moje znalosti teórie sú také úbohé, že niekedy by ma mohol poučiť žiak (minimálne o tom, ako sa to zahájenie volá J).
6. V súkromnom živote ste sa živili počítačmi a programovaním. Ako ste sa k tejto profesii dostali, aké boli začiatky informatizácie na Slovensku a čo očakávate od počítačovej budúcnosti, že prinesie ľudstvu?   
   Po skončení UK, Matfyz, Jadrová fyzika, ma oslovil spoluhráč z klubu – vedúci odboru v jednom veľkom podniku, či by som k nim nešiel na Výpočtové stredisko. Prečo nie? Som typ človeka, ktorého stále lákajú nové veci (dokonca aj teraz J), a počítače boli teda fakt nové výzvy v tých rokoch (1972)! Tak som nastúpil pracovať ako programátor na IBM 360, aj keď som nič nevedel – na škole sme mali 1 semester programovania, po ktorom som vedel zhruba toľko ako pred ním.   
   Začiatky informatizácie – tie vlastne ešte stále prebiehajú, ešte je to stále v plienkach – dá sa povedať. Veď prvé PC som mal doma v 1989, a to je z hľadiska histórie absolútne nepatrné obdobie.
   Počítačová budúcnosť – pomerne nezmyselný pojem. Význam by mal iba vtedy, ak by počítače boli cieľom, a nie prostriedkom. Tak ako sa nik nepýta na automobilovú alebo mobilovú (jééj – mobilová, auto-mobilová, pekná slovná hračka) budúcnosť, tak aj počítačová budúcnosť vlastne neexistuje. Počítač predsa nie je niečo samoúčelné, čomu by sme sa mali koriť. Je to jednoducho pomocník ako mobil alebo auto-mobil. Je ovšem pravda, že nám výrazne pomáha posúvať sa ďalej. skrátka prešli sme na ďalší level rozvoja a bez pomocníkov ako sú počítače to nepôjde.
7. Je naozaj pravda, že doma komunikujete s rodinou prostredníctvom ICQ/Skype? Považujete sa za človeka závislého od počítača?  
   Skutočne, aj keď zriedka sa to u nás stáva. To samozrejme neznamená, že naša komunikácia prebieha takto. Sme štandardná rodina – každý, keď príde domov, sadne si za svoj počítač a hrá sa/pracuje/chatuje ... Keď napr. ma chce upozorniť syn na nejaký zaujímavý link, pošle mi ho radšej cez ICQ, ako by mal prísť za mňou do druhej izby s linkom napísaným na papieriku. ...
   Áno, iste som človek závislý od počítača. Keďže je to dobrý pomocník, tak som na ňom závislý tak ako napr. na elektrine, automobiloch, mobiloch a pod. Dá sa bez toho žiť, to určite všetci uznajú, ale rád by som videl toho, kto by dokázal žiť napr. bez elektriny – bez kúrenia, tepla, rádia, TV, dopravy ...
8. Aký je Váš názor na používanie počítačov v praktickom resp. korešpondenčnom šachu? Myslíte si, že dnešná mladá generácia ešte vôbec používa pri výučbe šachu knihy minulých majstrov?         
   Korešpondenčný šach mi teraz príliš nevonia – priznám sa. V počítačovej ére stačí vedieť spustiť PC a už mám minimálne taký rating, ako mám teraz v praktickom šachu. Poznám ľudí, ktorí majú >2500 v KŠ a v praktickom sú o 1000 menej. To je podľa mňa absurdné.          
   V praktickom šachu – počítače slúžia hlavne ako zdroje údajov, databázy. Nie je tak ďaleké obdobie (sám som ho zažil), keď hráči prišli na turnaj vlečúc obrovské kufre plné kníh. Teraz sa dá povedať, že ten kufor kníh – to je vlastne počítač. Samozrejme, ako to už vo vývojových cykloch býva, na inej, podstatne vyššej úrovni. V počítači môžem mať obrovskú databázu partií, akú by som nedovliekol ani v 10 kufroch – a hlavne aktuálnu (na rozdiel od kníh). Taktiež do analýzy nejakej varianty nemusím pozývať známych, ale stačí mi pustiť nejaký motor.             
   Knihy starých majstrov? Kto ich vlastne už číta? U nás sú väčšinou v ruštine, jazyku nedostupnom väčšine mladých. Predpokladám, že otázka bola mierená na papierové knihy. Ale veď z hľadiska údajov v knihe je to jedno, či si ju listujem v ruke v reále alebo na nejakom e-book readeri. Papierová je príjemnejšia, elektronická je praktickejšia (vyhľadávanie, listovanie a pod.). Ale tieto knihy sa čoraz menej používajú hlavne pre svoju zastaranosť – spústa starých dogiem už neplatí.
9. Okrem šachu a počítačov ste sa tiež venovali bridžu. Čo Vás na tejto hre nadchlo a aké úspechy ste zaznamenali. Hrávate bridž ešte v súčasnosti?             
   Svojho času som hrával Československú bridžovú Extraligu. Bridž je veľmi zaujímavá hra, náročná na kombinačné myslenie. Obecne sa uvádza, že v tomto je náročnejšia ako šach, a myslím, že majú pravdu. Bridž má jednu obrovskú nevýhodu – je to párová hra, a pokiaľ nemám z nejakého dôvodu vyhovujúceho partnera, môžem sa tak nanajvýš iba prizerať, ako ostatní hrajú. V súčasnosti nehrávam, nemám partnera, a už som to aj pozabúdal, obávam sa.
10. V nedávno vydanom čísle šachového časopisu „Moderný šach“ ste uvedený ako „vedúci redaktor“. Čo z hľadiska medializácie chýba slovenskému šachu, aby bol populárny tak ako napríklad v Arménsku?        
    Ho jo jóój ... Tak ideálne by bolo, keby sme boli (ako štát) veľmi chudobní, až by pomaly nebolo čo jesť. Potom by šikovní ľudia (ktorí sú všade, bez ohľadu na bohatstvo krajiny), v snahe prežiť začali hľadať, ako by sa mohli presadiť doma, alebo ešte lepšie vo svete. A keďže sú to ľudia rozumovo múdri, ťažko budú robiť skok do diaľky alebo vzpieranie J. Tak natrafia na šach, začnú ho rozvíjať a presadzovať sa vo svete. A keď sa ako-tak vo svete presadia, začnú o nich doma masovo písať. Nuž, o čom inom by doma písali – o tej biede v krajine? Okrem toho vládnuca strana potrebuje trošku zmobilizovať svojich občanov k vlastenectvu. Tak to aj podporí, dotuje vydávanie časopisov ... Neskôr už ani tie dotácie netreba, keď sa to rozbehne. Presne takto to fungovalo v Sojuze, teraz momentálne v Číne. V bohatých krajinách to taktiež nefunguje, tam vzhľadom na počet obyvateľstva a na HDP je to poväčšinou horšie ako v napr. Arménsku. Z toho je jasné, čo chýba Slovensku - stačí sa dostať na úroveň Arménska a budeme mať medializáciu ako hrom.

Otázky: Michal Vrba

Odpovede: Karol Ruckschloss

Na jednej z našich spoločných jarných cyklotúr mi Juro Lipka spomenul, že v lete sa konajú zaujímavé openy v Grécku a že on ide skúsiť šťastie na Krétu. Po návrate som chvíľku brousil po www-stránkach gréckych organizátorov a tiež sa nechal zlákať jedným z nich a vybral si Open Rethymno.

Mená prihlásených hráčov (20 GM, 14 IM, 5 WGM ) vzbudzovali patričný rešpekt, no mňa Kréta lákala viac z turistického, ako zo šachového hľadiska. Rethymno je tretie

Na jednej z našich spoločných jarných cyklotúr mi Juro Lipka spomenul, že v lete sa konajú zaujímavé openy v Grécku a že on ide skúsiť šťastie na Krétu. Po návrate som chvíľku brousil po www-stránkach gréckych organizátorov a tiež sa nechal zlákať jedným z nich a vybral si Open Rethymno.

Mená prihlásených hráčov (20 GM, 14 IM, 5 WGM ) vzbudzovali patričný rešpekt, no mňa Kréta lákala viac z turistického, ako zo šachového hľadiska. Rethymno je tretie najväčšie mesto Kréty, nachádza sa na severnom pobreží ostrova na polceste medzi známejším hlavným mestom Iraklio a významným prístavom Chánia. Prílet do Iraklia aj napriek menšiemu meškaniu prebehol hladko, hoci nás varovali pred štrajkom gréckych leteckých dispečerov. Ťažšie si bolo zvyknúť na ostrovnú klímu, hneď po vystúpení z lietadla sme s mojou mladou manželkou dostali slušnú „horúcu facku“. Na druhý deň sme sa presunuli autobusom do Rethymna, kde nás už čakala druhá časť výpravy – Lipkovci, ktorí zvolili transfer cez Chániu. Pri prezentácii do turnaja sme boli obdarovaní všakovakými darčekmi (tričko, čiapka, taška, plagát, všetko s logom turnaja). Kolá začínali veľmi vhodne o 17,30, takže väčšina dňa sa dala využiť na kúpanie a ďalšie aktivity, večer bol vyhradený hre. Tá prebiehala v klimatizovanej priestornej sále budovy v historickom centre mestečka. Okrem výborných podmienok ku hre (pravda, ak ste práve nesedeli pri 5-hodinovej partii vedľa vetráka klimatizácie  ) organizátori zabezpečili nealkoholické nápoje v neobmedzenom množstve zadarmo.

Po úvodných rečiach turnaj slávnostne otvoril starosta Rethymna prvým ťahom na šachovnici aktuálneho gréckeho šampióna GM Hristosa Banikasa. Hoci 1.kolo prebehlo bez veľkých prekvapení, mnoho favoritov sa v partiách s húževnatými domácimi hráčmi riadne zapotilo. Tento osud stihol aj Jura, ktorý dohral ako posledný, s lokálnym matadorom Dimitriom Agnantisom (národné elo 1460!) sa babral viac ako 5 hodín a do poslednej chvíle bol výsledok partie na vážkach. V pondelňajšom dvojkole sme zaznamenali prvé straty. Juro bielymi remizoval s ukrajinským GM Neverovom, ja som si čiernymi s IGM Jelenou Dembo nabehol do moderného variantu sicílskej, kde mi súperka tematicky obetovala Jd5 a partia nemala dlhé trvanie (vid. Partie). Zatiaľ čo Juro sa udržal na predných doskách a zaznamenal cenné polbody v bojovných partiách s ďalšími veľmajstrami Turovom, Ibrahimovom a Dražičom, môj turnaj pripomínal hojdačku, po výhre so slabším súperom ma bielymi zrazil moldavský GM Dmitrij Svetuškin a v 8.kole som nestačil bielymi ani na IM Jayarama Ashwina, keď som nevyužil dobrú šancu pred kontrolným 40.ťahom získať prevahu v koncovke. Nakoniec sme spoločne pretrhli cieľovú pásku so 6/9, čo zhruba zodpovedalo našim schopnostiam aj nasadeniu. Juro skončil 23-tí, zarobil 5 bodov ratingu, ja 31-vý a získal jeden elobod. Turnaj skončil mŕtvym behom 9 7-bodových hráčov, najlepší progres mal mladý Ukrajinec GM Tuchajev pred iránskym GM Moriabadim a Turkom IM Hazendaroglom, ktorý splnil poslednú veľmajstrovskú normu. Najlepšou ženou bola exmajsterka sveta Antoaneta Stefanova z Bulharska zo 7 bodmi. Pekná prehľadná stránka organizátorov je tu, výsledky aj tu . Veľmi pozorní organizátori sa postarali aj o bezplatnú autobusovú dopravu hráčov aj ich sprievodu na ďalší turnaj, ktorý sa konal na južnej strane ostrova v mestečku Paleohora, ktoré obmýva Líbyjské more. Juro využil služby organizátorov, my sme si prenajali auto a ja som absolvoval peší pochod najdlhšou skalnou tiesňavou Európy, roklinou Samaria a do Paleohory sa dopravil loďou.

Tu sa naše cesty rozišli, Juro pokračoval v bojoch za šachovnicou tu, resp. tu ja som dal prednosť zdolávaniu prírody. Vďaka užitočným radám Niki Varholákovej sa mi podarilo pokoriť najvyšší vrch Kréty, Psiloritis (alebo Mt. Ida, 2454 m), navštíviť najkrajšiu krétsku jaskyňu Zoniana a slávne archeologické nálezisko mínojskej kultúry Knóssos. Fotogalériu možno nájsť na tu.

1. Ak sa chce hráč stať veľmajstrom, čo všetko tomu musí obetovať?

Asi ako ktorý a ako silným veľmajstrom. Ja som si „pár“ hodín pri počítači posedel.

2. Kedy si si povedal „idem sa stať veľmajstrom“ ?

1. Ak sa chce hráč stať veľmajstrom, čo všetko tomu musí obetovať?

Asi ako ktorý a ako silným veľmajstrom. Ja som si „pár“ hodín pri počítači posedel.

2. Kedy si si povedal „idem sa stať veľmajstrom“ ?

Najprv som si povedal, že skúsim rok máknuť a uvidím, potom ešte rok a ešte...a nakoniec som mal šťastie.

3. Ako vyzeral tvoj tréningový program, kto bol/je tvojím trénerom?

Veľmi neskoro som začal naozaj seriózne robiť – až po výške. Boli tam aj zo dva roky tak okolo 5h/deň. Trénera som nikdy nemal a stratil som tak veľa času neefektívnou prácou. Teraz už pre mne podobných prichádza do úvahy snáď nejaký sparing partner.

4. Hovorí sa, že udržať sa je ťažsie, ako sa niekam dostať, je to pravda? Trénuješ viac teraz, alebo si trénoval viac predtým?

Celkom nesúhlasím, zrejme to závisí od toho, či človek trénuje ďalej aspoň približne tak, ako predtým. Ak áno, potom udržať sa, by nemal byť problém. Ja, nanešťastie, som posledné dva roky nemal na seba veľa času. Ale zlepším sa ;-).

5. Ktorý tvoj turnaj za posledných 5 rokov považuješ za totálne nevydarený a prečo?

Tých nevydarených openov pár bolo. Pre mňa je dôležité pred turnajom robiť, prísť rozohratý a chytiť sa na začiatku. Potom to už ide. A naopak. Vadia mi tiež voľné dni, lebo sa dostávam z tempa. Ale každý sme iný.

6. V SR ligách stretneš len veľmi málo hráčov s vyšším ratingom. Je ťažké pravidelne potvrdzovať úlohu favorita, alebo to ide „samé“ a remízu udržíš takpovediac kedykoľvek?

Pre niekoho je to ťažké, pre niekoho až tak nie, ale človek musí šľapať aspoň v nejakom udržiavacom tréningovom móde. Nejde to naveky, ale v šachu predsa len o čosi dlhšie, ako napr. v tenise.

7. Aktívne trénuješ v stredisku mládeže „TIRNAVIA šachových nádejí“. Ako dlho pracuješ s týmito deťmi a aké úspechy pod tvojím vedením už zaznamenali?

V Trnave trénujem pravidelne len necelé dva mesiace + dve sústredenia. Máme tu deti s obrovským potenciálom, čo to už dlho dokazujú. No myslím, že to je, a nejaký ten piatok aj bude, ešte stále zásluha dobrého šachového základu, ktorý dostali od miestnych trénerov.

8. Myslíš si, že sa na Slovensku venuje deťom a mládeži v oblasti šachu dostatok času a priestoru, alebo je situácia podstatne horšia ako v minulosti?

Situácia je lepšia! Myslím, že sa to dalo do pohybu správnym smerom. Chcelo by to snáď ešte ucelenejšiu koncepciu, ale aj to čoskoro bude. Ďakujem touto cestou všetkým zainteresovaným a potom aj tebe a všetkým podobným ľuďom, čo pomáhajú Slovenskému šachu s propagáciou. A keďže som si práve prečítal desať odpovedí Karola Pekára, mám pre neho verejnú výzvu. Karol, tie radou schválané odmeny si určite prevezmi, zaslúžiš si omnoho viac! Dúfam, že to ešte pôjde. A v budúcnosti by bolo fajn, aby tak dôležitý post, ako je prezident SŠZ, bol funkciou platenou.

9. Aké sú tvoje šachové plány do budúcnosti?

Rád by som ešte popracoval na oboch frontoch, perspektívne potom viac na tom trénenerskom.

10. Čo robíš ak práve nehráš alebo netrénuješ?

V poslednom čase to boli hlavne aktivity súvisiace so zariaďovaním bývania.

Otázky: Michal Vrba

Odpovede: Tomáš Likavský

15.12.2008

1. Kedy a ako ste sa dostali k šachom?

Šach ma naučil otec, keď som mal asi 7 rokov, potom som hrával v ružomberskom klube, v Prahe počas štúdia na VŠ za US Praha a po skončení VŠ v Liptovskom Hrádku a nakoniec za ŠK Liptov.

1. Kedy a ako ste sa dostali k šachom?

Šach ma naučil otec, keď som mal asi 7 rokov, potom som hrával v ružomberskom klube, v Prahe počas štúdia na VŠ za US Praha a po skončení VŠ v Liptovskom Hrádku a nakoniec za ŠK Liptov.

2. Čo bol pre Vás osobne motivačný faktor stať sa funkcionárom a v neposlednom rade prezidentom SŠZ?

K funkcionárčeniu ma ťahali už v Prahe, po návrate na Liptov som sa však viac venoval hre a rozširujúcej sa rodine. Do VV SŠZ som bol kooptovaný v roku 1991, kde som za prezidentovania P.Petrána, V.Puskailera, G.Šturca a M.Kajana mal väčšinou na starosti ŠTK. Vtedy som mal 33 rokov a mládežnícky elán a nerozvážnosť. Od mimoriadnej konferencie v roku 2003 som bol zvolený za prezidenta. S odstupom času neviem pomenovať svoj motivačný faktor pre ambície na vysoké zväzové funkcie, väčšinou bola dôvodom schopnosť urobiť niečo pre prospech väčšiny bez osobných či lokálnych pohnútok, zvlášť v krízových chvíľach.

3. Aká je hlavná náplň práce prezidenta SŠZ a aké práva a povinnosti mu vyplývajú z tejto funkcie voči členom SŠZ?

Prezident SŠZ nie je zamestnanec SŠZ ani inej športovej organizácie. Pracovať by mal sekretariát  a odborné komisie a prezident by mal koordinovať činnosť, moderovať schôdze a hlavne využívať svoje kontakty na zháňanie peňazí. To som nedokázal, lebo sa na to nehodím, tak som robil ekonomiku, klasifikáciu, komunikáciu s FIDE a „hral som sa“ s elektronickými hodinami, šachovnicami a Swiss-Managerom. Takže nový prezident musí vrátiť funkcii prezidenta pozíciu a náplň, čo urobí zväz moderným, akceptovateľným a dynamickým združením a ľudia ako ja, budú robiť to, čo prináša prospech, na zodpovedajúcej pozícii.

4. Z čoho pozostávajú príjmy a z čoho výdavky SŠZ? Aké približné percento z celkových výdavkov SŠZ  ide na mládež?

Príjmy sú vyše 2 mil. z ministerstva formou dotácií, 1 mil. poplatky členov za členské, evidenčné a licencie, cca 100 tis. Sk za 2 percentá. Nepočítam poplatky za účasť v súťažiach a participáciu účastníkov na oficiálnych zahraničných súťažiach. Výdavky sú na reprezentáciu dospelých, seniorov a juniorov (Olympiáda, MITROPA, ME, MS,....) cca 700 tis., príspevok na zahraničné súťaže mládeže (MS, ME, MEU, a iné) cca 400 tis., poplatky FIDE a ECU (základný členský vklad, poplatky za ratingovanie, za účasť na súťažiach, za zverejnenie našich hráčov na FRL a za tituly - okolo 10.000 EUR), organizovanie vlastných súťaží 600 tis. Sk, podpora klubov na organizáciu súťaží 100 tis. Sk, podpora STM a tréningových skupín 100 tis. Sk, réžia sekretariátu (mzdy, odvody, telefón, nájomné, stravné,...) 500 tis. Sk, podpora regiónom z členského 250 tis. Sk, ...

5. Čo konkrétne ste za svoje pôsobenie vo funkcii priniesli slovenskému šachu?

To musia posúdiť iní. Ja si cením, že som ustál ťažkú situáciu s dlhmi po roku 2003, zachoval som si tvár a našiel som slušných ľudí, ktorí obetovali svoj čas a osobné ambície pre prospech šachu. Ustál som žaloby proti SŠZ vyplývajúce z vystúpenia z Konfederácie športových zväzov.  Do reprezentácie sa vrátila E.Repková, na Olympiáde nás reprezentujú najlepší hráči za podmienok, ktoré sú v možnostiach SŠZ. Komunikácia s FIDE je na štandardnej úrovni, nie sú problémy s titulmi. Bol som pri zavedení hry s elektronickými hodinami už od roku 2003 v našich súťažiach a bol som pri realizácii projektu 16 elektronických šachovníc, ktoré sú majetkom SŠZ. Bol som pri tom, keď bol SŠZ prijatý do Slovenského olympijského výboru.

6. Čo osobne považujete za svoj najväčší úspech/neúspech vo funkcii?

Rozbehla sa činnosť s mládežou na celom Slovensku, mládežnícka špička má viac príležitostí hrávať so seberovnými. Neminul som zbytočne žiadne peniaze, neprevzal som žiadne Radou schválené odmeny. Naopak, nezohnal som generálneho sponzora, ktorý by nalial do zväzovej kasy aspoň 7 miestnu sumu.

7. Ktoré sú aktuálne/pripravované témy, ktorými sa zaoberá SŠZ?

Aktuálne treba uzavrieť rok 2008, vyúčtovať dotácie z MŠ, pripraviť projekty pre nové dotácie v roku 2009. Dôsledne treba pripraviť Konferenciu v máji 2009, aby nový VV SŠZ dostal čistý stôl a mohol realizovať svoje predstavy bez nutnosti riešiť nejaké neblahé dedičstvo. Súčasný VV SŠZ teda nie je situácii pripravovania zásadných zmien, keďže je to už len necelý polrok do Konferencie.

8. Ako hodnotíte rozvoj šachu v SR za posledné roky v porovnaní s krajinami EÚ?

V oblasti reprezentácie sme v kompletnom zložení schopní hrať takmer s kýmkoľvek. Mládež má dobré výsledky v najnižších kategóriách, či sme to schopní preniesť do veku 14 – 18 rokov, ukáže čas. Veľmi by ma potešilo, keby sme získavanie titulov posunuli aspoň o 2 roky skôr, napr. už len ako v okolitých krajinách Maďarsku, Poľsku a ČR.

9. Ako ste spokojný s výsledkom našich mužov a žien na práve skončenej olympiáde?

Predovšetkým treba povedať, že model švajčiaráku pre Olympiádu, tak ako bol použitý v Drážďanoch, je nezmysel. Takmer sme sa nestretli so seberovnými súpermi. Muži ma prekvapili veľmi príjemne, pretože mať v družstve Sergeja v jeho súčasnej forme, je záruka výsledku i pohody. Po 8.kole 6 výhier a 10.miesto. Škoda záveru, pretože po remíze s Bieloruskom sme dostali silných Francúzov a ešte silnejších Indov. Okrem Sergeja treba vyzdvihnúť aj J.Markoša a P.Vavráka, ktorému chýbal polbod na veľmajstra. U žien bol rovnako ako u mužov rozhodujúci výkon 1.šachovnice, kde E.Repková korunovala svoju dobrú Olympiádu výhrou s Muzychuk a družstvo po výhre v kľúčovom zápase so Slovinskom obsadilo príjemné 16.miesto. V miniolympiáde proti ČR sme vyhrali v oboch kategóriách.

10. Aké sú Vaše ďalšie koníčky, záľuby okrem šachu?

Mojou „hlavnou záľubou“ je moja rodina. Šachu som však obetoval takmer všetky nedele (niekedy aj soboty), takže to už budem veľmi ťažko naprávať. Keď „náhodou“ nie je nejaká šachová akcia, angažujem sa v aktivitách Manželských stretnutí, ktoré mi dávajú duchovné občerstvenie a obohatenie cez rodiny uznávajúce iné rebríčky hodnôt a priority ako som mal ja donedávna.

Otázky: Michal Vrba

Odpovede: Karol Pekár

3.12.2008