Nie si prihlásený - Sekcia 'Spravodajstvo'
Šachový klub DOPRASTAV Bratislava
|
|
|
|
|
|
|
| [1] [2] [3] [4] [5] ... [74] [75] [76] [77] [78] [79] [80] [81] |
| Domáce správy - autor: Ribo | 2009-11-23 10:11:23 |
| Majstrovstvá obvodu Bratislava 2 - 18.11.2009 | |
| Skryť všetko | Zobraz len úvod | Ukáž celý článok | |
Vyhlasovateľ: Ministerstvo školstva SR a SAŠŠ Organizátor : Krajský školský úrad Poriadateľ : CVČ ESKO, Chlumeckého 12, Bratislava 2 | |
Vyhlasovateľ: Ministerstvo školstva SR a SAŠŠ Organizátor : Krajský školský úrad Poriadateľ : CVČ ESKO, Chlumeckého 12, Bratislava 2 Dňa 18.11.2009 sa konali Majstrovstvá obvodu Bratislava 2 – okr. Ružinov. Turnaj sa uskutočnil v CVČ – Esko, Chlumeckého 12, Bratislava. Zúčastnilo sa ho 24 detí zo škôl z daného okresu. Turnaj s prehľadom a podľa predpokladov vyhrala Katarína Rožárová (8,5b) z G-Tomášikova pred Matúšom Padyšákom (7,5) zo SŠ Novohradská. Tesne za nimi skončil Marek Karas (7) zo Spojená ZŠ sv. Vincenta de Pau. Ako druhé najlepšie dievča sa umiestnila na 14. mieste Katarína Tanzerová (4,5) zo ZŠ Železničná. Uvedení hráči postúpili na Majstrovstvá Bratislavského kraja. Por. Meno Rtg Škola Body M-Buch.Buch. Progr. 1 Rožárová, Katarína 1769 G-Tomášiková 8.5 37.5 47.5 42.5 2 Padyšák, Matúš 1397 SŠ Novohradská 7.5 37.0 48.0 37.5 3 Karas, Marek 1614 Spojená ZŠ sv. Vin. de Pau 7 39.0 52.0 33.0 4-7 Lintner, Igor 1386 ZŠ Za kasárňou 2 5.5 39.5 50.5 28.0 Valent, Martin 1392 ZŠ Drieňová 5.5 35.0 44.5 22.5 Dubovský, Dominik 1422 ZŠ Žitavská BA 5.5 33.5 45.0 24.0 Tanzer, Jozef 1402 Spojená ZŠ sv. Vin. de Pau 5.5 33.0 41.5 28.5 8-10 Račko, Daniel 1000 ZŠ Železničná 5 39.0 51.0 29.0 Seruga, Adam 1000 SŠ Novohradská 5 38.5 49.5 29.0 Kostka, David 1000 SŠ Novohradská 5 33.0 43.5 26.0 11-16 Prieto, Hendrich 1000 ZŠ Železničná 4.5 33.0 41.0 26.0 Tanzerová, Katarína 1000 ZŠ Železničná 4.5 32.0 39.5 23.5 Hrabovec, Martin 1000 Spojená ZŠ sv. Vin. de Pau 4.5 31.0 40.0 24.0 Čiernik, Marek 1000 ZŠ Drieňová 4.5 30.5 41.5 21.5 Drobný, Marko 1000 ZŠ Podzáhradná 4.5 28.5 35.0 22.5 Orosz, Daniel 1000 ZŠ Ostredkova 4.5 26.5 33.0 21.5 17 Seman, Šimon 1000 ZŠ Železničná 4 29.0 35.5 19.0 18 Kupcová, Dušana 1000 ZŠ Podzáhradná 3.5 29.0 38.5 19.5 19 Michna, Richard 1000 ZŠ Pozáhradná 3 22.0 28.5 13.5 20-22 Dostál, Michal 1000 ZŠ Podzáhradná 2.5 27.5 36.0 13.5 Tatierska, Barbora 1000 Podzáhradná 2.5 25.5 32.0 11.0 Forro, Jakub 1000 ZŠ Kulíškova 2.5 24.0 33.5 8.5 23 Čižmár, Martin 1000 ZŠ Rajčianska 2 27.5 34.0 10.0 24 Kersten, Martin 1000 ZŠ Žitavská 1 23.5 31.0 6.0 Zhodnotenie vykonal rozhodca turnaja Rintel Boris | |
| Domáce správy - autor: wlk | 2009-11-09 09:11:21 |
| Šachové veže 2009, Martin (Ján Hyll) | |
| Skryť všetko | Zobraz len úvod | Ukáž celý článok | |
Šachové veže 2009, Martin Poslednú slnečnú októbrovú sobotu (31.10.2009) bol moderný martinský Hotel LUNA dejiskom už tradičného mládežníckeho turnaja ŠACHOVÉ VEŽE 2009. Usporiadatelia a organizátori (Gymnázium J. Lettricha Martin, RZ pri Gymnáziu J. Lettricha Martin, Turčianske šachové centrum Martin a Hotel LUNA, Martin- Priekopa) pripravili pre všetkých účastníkov mimoriadne dôstojné podmienky na samotnú hru, ale aj odpočinok. Systém “všetko pod jednou strechou” sa ukazuje ako najoptimálnejší: okrem priestrannej hracej sály pre oba turnaje, mali účastníci k dispozícii reštauráciu, | |
Šachové veže 2009, Martin Poslednú slnečnú októbrovú sobotu (31.10.2009) bol moderný martinský Hotel LUNA dejiskom už tradičného mládežníckeho turnaja ŠACHOVÉ VEŽE 2009. Usporiadatelia a organizátori (Gymnázium J. Lettricha Martin, RZ pri Gymnáziu J. Lettricha Martin, Turčianske šachové centrum Martin a Hotel LUNA, Martin- Priekopa) pripravili pre všetkých účastníkov mimoriadne dôstojné podmienky na samotnú hru, ale aj odpočinok. Systém “všetko pod jednou strechou” sa ukazuje ako najoptimálnejší: okrem priestrannej hracej sály pre oba turnaje, mali účastníci k dispozícii reštauráciu, kaviareň, boxy na relax, tí z väčšej diaľky využili možnosť ubytovania, vodiči si pochvaľovali priestranné parkovisko priamo pred hotelom…
A-turnaj - CELKOVÉ PORADIE: B-turnaj GPX - CELKOVÉ PORADIE:
GPX - Chlapci do 14 rokov: GPX - Chlapci do 11 rokov: GPX - Chlapci do 8 rokov: GPX - Dievčatá do 14 rokov: GPX - Dievčatá do 11 rokov: GPX - Dievčatá do 8 rokov:
A-turnaj - Zoznam hráčov: B-turnaj GPX - Zoznam hráčov:
| |
| Rozhovor - autor: mishik | 2009-10-06 23:10:34 |
| 10 otázok pre Petra Falťana | |
| Skryť všetko | Zobraz len úvod | Ukáž celý článok | |
 1. Kedy si začal hrávať šachy, a boli Krasňany, kde hrávaš v súčasnosti, tvojím prvým klubom?
V detstve. Nebolo to hranie šachov ale hranie sa so šachovými figúrkami. Keďže v tých časoch (som ročník 1946) bola televízia len v detských plienkach (o počítačoch sa drvivej väčšine ľudstva ani nesnívalo) boli domácimi zábavami rôzne spoločenské hry najmä karty. Mojím najčastejším | |
1. Kedy si začal hrávať šachy, a boli Krasňany, kde hrávaš v súčasnosti, tvojím prvým klubom?
V detstve. Nebolo to hranie šachov ale hranie sa so šachovými figúrkami. Keďže v tých časoch (som ročník 1946) bola televízia len v detských plienkach (o počítačoch sa drvivej väčšine ľudstva ani nesnívalo) boli domácimi zábavami rôzne spoločenské hry najmä karty. Mojím najčastejším súperom a asi aj učiteľom bola moja vyše 70 ročná stará mama. Ako 15 ročný som v roku 1961 sa išiel pozrieť so spolužiakom do bratislavského PKO na otvorený turnaj, ktorý sa hral na diktát. Prihlásil som a tak začala moja „kariéra“. Z celého turnaja si pamätám len 2 veci. Za prvé, že v prvom kole som mal staršieho pána, s ktorým som prehral až na odhad. Po partii som sa dozvedel, že ten pán sa volá Max Ujtelky. Za druhé, že ma tam zlanárili spolu s niekoľkými ďalšími mládežníkmi do klubu Slavoj Vinohrady. Šéfom klubu bol Dežko Schmidt, hviezdami boli p. Hukel, Bajcura a Cibulka. Vydržal som tam 3 roky, potom som hrával len sporadicky (v škole, na vojenčine, s kolegom z práce). Môj návrat medzi šachistov sa udial v roku 1981. Prihlásil som sa na simultánku proti dvojici Ftáčnik – Speelman. Ku podivu som vyhral a po partii ma zlanáril môj sused pri stole (Karol Rathouský) do Krasňan, kde som doteraz. 2. Šachisti ťa poznajú nielen ako hráča, ale v súčasnosti aj ako predsedu Športovo technickej komisie (ŠTK) Bratislavského šachového zväzu (BŠZ). Čo ťa motivovalo prijať túto funkciu? Tažko povedať. Asi prvotným dôvodom, že som sa stal predsedom ŠTK bolo pomáhať nášmu šachovému spoločenstvu pri organizovaní šachových súťaží. Nikdy som sa neodťahoval pomôcť pri organizačných prácach. Tak som sa koncom 80 rokov dostal k takej činnosti ako je riadenie súťaží – bol som riaditeľom 2. ligy. Často som rozmýšľal nad tým ako zlepšiť (napr. o hodnotenie výkonnosti hráčov, rôzne prehľady) a zjednodušiť (inými slovami aj zautomatizovať) spravodaje pomocou počítačového spracovania. Dovtedy sa jednotlivé spravodaje písali na písacom stroji na blany, z ktorých sa robili kópie na ručne obsluhovaných rozmnožovacích strojoch. Keďže vzdelaním som matematik a pracoval som ako programátor a vždy ma bavila práca s číslami, tak mi nerobilo problémy vytvárať rôzne tabuľky, prehľady (na rozdiel od písania rôznych správ, účtovania a pod.). Pretože som pracoval na (sálovom) počítači IBM 370, tak som začal vytvárať program na spracovávanie výsledkov šachových súťaží. Výstupom boli podklady pre spravodaje. Jedným z takých výstupov, na ktorý som hrdý, je aj spôsob hodnotenia výkonnosti hráča v turnaji, ktorý je dnes známy pod pojmom „rating performance“. Môj program nemohol byť všeobecne rozšírený, bol naprogramovaný v jazyku PL/I a použiteľný len na sálových počítačoch, ktoré tento programovací jazyk akceptovali. Verziu na osobné počítače, ktorú potom urobil Miro Mandák, bola roky známa pod názvom Chessres a bola používaná ešte pred 3-4 rokmi aj na riadenie súťaží družstiev v SR. Zakúpenie licencie na dnes najpoužívanejšieho programu Swiss manager som inicioval v auguste 2004 na spoločnom stretnutí ŠTK SŠZ a Rozhodcovskej komisie SŠZ. Prezident zväzu Karol Pekár zareagoval veľmi pružne a už cca o 3 mesiace bol program na Slovensku. 3. Ako dlho pôsobíš ako predseda ŠTK BŠZ a ktoré funkcie si v rámci zväzu zastával v minulosti? Vo VV BŠZ pôsobím od roku 2003, t.j. posledné 2 funkčné obdobia. V prvom období som vykonával funkciu organizačného tajomníka a popri tom tak asi 2 roky predsedu ŠTK. V súčasnom VV som podpredseda VV a predseda ŠTK. V rámci BŠZ som už predtým bol členom Rady BŠZ. V rámci Slovenského šachového zväzu som bol koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov členom ŠTK, v súčasnosti som členom Rady SŠZ a de facto aj členom Rozhodcovskej komisie za Bratislavský kraj (zastupujem K. Rathouského). 4. Mohol by si priblížiť čitateľom tvoju funkciu, náplň práce, práva, povinnosti? Pravdepodobne myslíš na funkciu predsedu ŠTK. Základnou povinnosťou je pripravovať a riadiť súťaže organizované krajským zväzom (BŠZ) či už ide o súťaže družstiev (3-5 liga) alebo jednotlivcov. Neoddeliteľnou súčasťou je vypracovávanie kalendárov súťaží, súťažných poriadkov, rozpisov (propozícií) súťaži ale i riešenie protestov a pod. A samozrejme poskytovanie konzultácii (aj telefonických) jednotlivým funkcionárom klubov. 5. Čo sa podľa teba robí dobre, čo zle, a kde vidíš priestor na zlepšenie v riadení súťaží BŠZ? Čo sa robí dobre alebo zle to musia posúdiť hlave iní. Oblastí na zlepšenie mojej práce, presnejšie povedané predsedu ŠTK, je dosť. Napr. organizovanie turnajov jednotlivcov. BŠZ nemá materiálne zabezpečenie (šachy súpravy, hodiny), nemá ani vlastné priestory, v ktorých by sa dali takéto súťaže organizovať. Pre viac dní trvajúce turnaje je potrebné mať priestory dopredu zabezpečené a to stojí nemalé financie. Ako príklad môžem uviesť, že pri pokuse o zabezpečenie väčšej sály (cca pre 100 hráčov) v jednom kultúrnom stredisku na 5-6 večerov bola reakcie „Joj, chlapci, pokiaľ nemáte 30 000 korún, tak sa ani nemáme o čom baviť“. Takže toto je jedna z oblastí, v ktorej je čo zlepšovať. Napr. aj hľadaní sponzorov. Pýtalo by to niekoho, kto je ochotný sa angažovať pri vypracovávaní a zabezpečovaní rôznych grantov a pod. 6. V čom vidíš zmenu ako takú oproti súťažiam, ktoré sa hrajú dnes a povedzme 20 rokov dozadu? Samozrejme, že existujú rozdiely. Zmenili sa a aj naďalej sa budú meniť hracie tempá. Pred 20-25 rokmi partia mohla trvať aj 6-8 hodín. Hrávalo sa tempom 2,5 hod/50 ťahov + 1 hodina buď konca partie, ale aj tak, že po ďalších 20 ťahoch sa partia zapečatila a po cca 30 minútovej prestávke sa pokračovalo. Ešte aj teraz v platných FIDE pravidlách šachu existuje príloha „Prerušenie partie“, hoci sa tak už asi nikde vo svete nehrá. Ďalšou významnou zmenou sú licencie. V minulosti neexistovali. Hráč mohol hrať len za vlastný klub, maximálne v 3 družstvách, pričom v základnej zostave mohol byť len na jednej súpiske (v družstve, ktoré hralo v najnižšej súťaži z tých družstiev, na ktorých bol na súpiskách). Iné zmeny sú skôr kozmetického charakteru, napr. počet družstiev v súťažiach bol často 14, alebo vyplývajú zo zmien v pravidlách. Napr., hráč, ktorý nebol v hracej miestnosti v čase stanovenom súťažným poriadkom, nemohol hrať (nulová čakacia doba). 7. S akým najkurióznejším/najkomplikovanejším prípadom/protestom si sa počas svojej praxe stretol? Protesty vždy boli a aj budú. Väčšina protestov sa vyrieši priamo počas partie. Z protestov priamo pri partii ako jeden z najkurióznejších si spomínam na stretnutie posledného kola v turnaji, kde do konca boli už len 2 partie a v jednej z nich hráč reklamoval u rozhodcu, že súper nepíše zápis podľa pravidiel čitateľne a pridal ešte zdôvodnenie, že je to dôležité preto aby sa dala partia rekonštruovať. A že nebude pokračovať, pokiaľ súper partiár neprepíše na svoj čas. Bolo to navyše v časovke, hráči ťahy už nezapisovali. Ako rozhodca som rozhodol, že v tejto fáze stretnutia už hráč nemusí zapisovať ťahy a aby stretnutie dohrali. Po partii sa mi reklamujúci hráč priznal, že chcel len poukázať na to, čo sa môže stať, keď niekto trvá na striktnom dodržiavaní pravidiel. Pikantné na tomto prípade je, že na školení rozhodcov, ktoré som robil cca 3 mesiace predtým (a na ktorom reklamujúci hráč bol), som takýto spôsob reklamácie uvádzal ako dôvod ako môže hráč skomplikovať inak bezproblémovú partiu. Ako najkomplikovanejší písomný protest by som uviedol protest rozhodcu (inak v civile právnik), ktorý napísal cca 12 stránkový protest to stretnutia a „prešpikoval“ ho právnickými formuláciami a argumentáciami. 8. Okrem iného si v rade Slovenského šachového zväzu (SŠZ) za mesto Bratislava. Čo je náplňou tejto pozície? Rada SŠZ je podľa stanov SŠZ najvyšším orgánom zväzu medzi konferenciami. Má 16 členov, z každého kraja po dvoch. Schádza sa najmenej 2x ročne a skrátene povedané kontroluje a usmerňuje činnosť VV. Medzi jej povinnosti patrí napr. schvaľovanie ročného rozpočtu zväzu, správy o hospodárení zväzu, rozhoduje o zásadných majetkových a hospodárskych otázkach, určuje výšku poplatkov odvádzaných zväzu, vyjadruje sa k správam kontrolnej komisie. Rada zväzu je oprávnená konať aj vo veciach patriacich do právomoci konferencie, ak tieto neznesú odklad.
9. V neposlednom rade aktívne vykonávaš rozhodcovskú činnosť či už v ligách alebo na významných turnajoch. V ktorej oblasti mávajú hráči najčastejšie nevedomosti z oblasti pravidiel a čo býva najčastejším predmetom sporov? Každý, kto chce hrať šachy súťažne, mal by poznať pravidlá šachu, tak ako ich vydáva FIDE. Je pochopiteľné, že nie každý šachista ich pozná detailne (žiaľ, mnohokrát ani my rozhodcovia) a najmä neregistrujú zmeny, ku ktorým prichádza. O tom, čo hráči najviac porušujú, by sa dalo písať dlho. Za najvážnejšie porušenie považujem rozprávanie sa hráčov o svojich partiách počas hry. Ďalšími častými porušeniami sú: nezapísanie ťahu (aj keď neúmyselné), vykonanie ťahu pred zapísaním predchádzajúceho ťahu, odchod od partie, keď je hráč na ťahu, upozornenie hráča, že je na ťahu, nepoznanie ako a kedy sa reklamuje, ako sa ponúka remíza a že sa ponuka remízy má zaznamenať do partiára. Veľké percento hráčov napr. nevie, že podľa pravidiel FIDE sa partia má písať čitateľne a výlučne algebraickou notáciou a branie kameňa sa má zaznamenávať so znakom ‘x’ (napr. Jxe5). Najčastejším predmetom sporov bývajú problémy s hodinami, s dotknutím figúry, vyrušovaním protihráča (a ďalších hráčov). 10. Aký je tvoj názor na delegovanie rozhodcov do nižších súťaží ako extraliga, prvá a druhá liga? Ja osobne som zato, aby aj nižších súťažiach boli rozhodcovia. Nie je to však jednoduché. Podľa môjho odhadu cca 90% družstiev v nižších súťažiach má problém zabezpečiť dostatočný počet hráčov na jednotlivé stretnutie, nie to ešte niekoho, kto by len rozhodoval. A ak je rozhodcom hráč, ktorý aj v stretnutí hrá, tak to ho samozrejme dosť znevýhodňuje. Vo vyšších súťažiach majú rozhodcovia aspoň akú takú odmenu, v nižších na to kluby jednoducho nemajú financie.
Otázky: Michal Vrba Odpovede: Peter Falťan | |
| Domáce správy - autor: wlk | 2009-09-20 13:09:07 |
| Turnaj " O pohár starostu Petržalky" | |
| Skryť všetko | Zobraz len úvod | Ukáž celý článok | |
Vyhodnotenie mládežníckeho šachového turnaja „O Pohár starostu Petržalky“
V sobotu 19.9.2009 zasadlo za stoly jedálne Základnej školy na Gessayovej ulici spolu 70 detí. Táto informácia sa môže na prvý pohľad zdať ničím výnimočná, no tentoraz mali deti pred sebou namiesto chutného jedla rozložené šachové súpravy a hodiny. Uskutočnil sa tu šachový turnaj „O pohár starostu Petržalky“. Sám starosta mestskej časti Petržalka Doc. RNDr. Milan Ftáčnik CSc. prišiel turnaj slávnostne otvoriť. Predniesol krátky, no inšpiratívny príhovor a otvoril | |
Vyhodnotenie mládežníckeho šachového turnaja „O Pohár starostu Petržalky“
V sobotu 19.9.2009 zasadlo za stoly jedálne Základnej školy na Gessayovej ulici spolu 70 detí. Táto informácia sa môže na prvý pohľad zdať ničím výnimočná, no tentoraz mali deti pred sebou namiesto chutného jedla rozložené šachové súpravy a hodiny. Uskutočnil sa tu šachový turnaj „O pohár starostu Petržalky“. Sám starosta mestskej časti Petržalka Doc. RNDr. Milan Ftáčnik CSc. prišiel turnaj slávnostne otvoriť. Predniesol krátky, no inšpiratívny príhovor a otvoril hru úvodným ťahom na šachovnici 1.nasadeného hráča, a ako sa ukázalo neskôr, aj víťaza turnaja starších žiakov Tomáša Peitla. Tomáš hrá 1-ligové zápasy v šachovom klube ŠK Slovan Bratislava a úspešne reprezentuje Slovensko v medzinárodných súťažiach v riešiteľskom šachu. V 7-kolovom turnaji povolil súperom jedinú remízu v poslednom kole, ktorou si bezpečne poistil suverénne víťazstvo. S 1-bodovým odstupom bol druhý Juraj Šošovička z Devínskej Novej Vsi, tretí Andrej Kováč z KŠN Bratislava zaostal za víťazom o dva body. Najlepšou staršou žiačkou bola so 4-mi bodmi Lucia Klimešová z ŠK Štefanov. Turnaj starších odohralo 20 žiakov, väčšina z nich boli registrovaní hráči šachových klubov, a tak tí menej skúsení mali veľmi ťažkú úlohu. Najlepším spomedzi nich bol Marek Klenovčan z Gymnázia na Metodovej ulici. Oveľa dramatickejší priebeh mal 9-kolový turnaj mladších žiakov do 14 rokov, ktorým sa otvoril 3.ročník seriálu mládežníckych šachových turnajov celoslovenskej série GRAND PRIX mládeže 2009/10. Z víťazstva mala veľkú radosť Evelína Tomovicsová z ŠK Senec. Vďaka lepšiemu pomocnému hodnoteniu predstihla Rastislava Kavoňa z ŠK Komplet Modranka. Obaja získali 7,5 bodu z 9 partií. Evelína sa stala vôbec prvou dievčenskou víťazkou v skupine Západ v krátkej histórií seriálu GPX, Rasťovi slúži ku cti, že po prehre v úvodnom kole nezložil zbrane a v zvyšných kolách vybojoval 7,5/8. Z 3.miesta s 1-bodovou stratou na víťazov sa tešil Dominik Dubovský z ŠK Doprastav Bratislava. V spoločnom turnaji mladších žiakov boli vyhodnotení bol aj víťazi nižších vekových kategórií. Medzi chlapcami do 11 rokov bol najlepší Rastislav Kavoň, medzi dievčatami Terézia Fedora Homzová z TJ Družstevník Budmerice, v kategórii do 8 rokov zvíťazili Jurko Bača z ŠK Láb a Katka Tanzerová z Doprastavu. Turnaj mladších žiakov odohralo 50 detí, najlepší neregistrovaný hráč Dominik Žilkay si prišiel pre svojich 5 bodov až z Levíc. Najmladším účastníkom bol len 4-ročný Jakub Šošovička, ktorý ide v stopách svojich dvoch starších bratov. O zábavu aj poučenie pre začínajúcich šachistov sa staral Tomáš Chabada projekciou detského šachového softvéru Fritz a Šachlík. Všetkým účastníkom bolo zdarma poskytnuté malé občerstvenie a každý z hráčov si odniesol z turnaja okrem nových zážitkov aj malý darček. Kompletné výsledky o podujatí možno nájsť na internetovej stránke organizátora akcie Bratislavského šachového zväzu www.bsz.chess.sk, alebo tu, fotodokumentáciu možno nájsť na tu a tu. Podujatie finančne podporili Bratislavské združenie telesnej kultúry a Magistrát mestskej časti Petržalka. Putovný pohár pre víťazov oboch turnajov venoval starosta MČ Petržalka. Za zabezpečenie hracej miestnosti ďakujeme riaditeľovi ZŠ Gessayova 2 Mgr. Bohuslavovi Dilhofovi. Ďakujeme aj všetkým účastníkom za férový prístup k hre, rozhodcom a organizátorom za kvalitne odvedenú prácu a sponzorom za finančné zabezpečenie turnaja. Pre nových záujemcov o šachovú hru otvára Centrum voľného času na Gessayovej ulici šachový krúžok. Predseda komisie mládeže BŠZ Stanislav Vlček Tešíme sa na ďalší ročník ! | |
| Rozhovor - autor: mishik | 2009-09-06 22:09:48 |
| 10 otázok pre GM Igora Štohla | |
| Skryť všetko | Zobraz len úvod | Ukáž celý článok | |
1. Mohli by ste sa našim čitateľom v skratke predstaviť? Kedy a ako ste sa dostali k šachu, Vaše prvé cenné úspechy, cesta za titulom veľmajster? | |
1. Mohli by ste sa našim čitateľom v skratke predstaviť? Kedy a ako ste sa dostali k šachu, Vaše prvé cenné úspechy, cesta za titulom veľmajster? Šachy ma naučila hrať mama, mal som vtedy 10 rokov. Pod stromček som dostal magnetické šachy a učebnicu „Šachista začátečník“ od Zmatlíka a Loumu. Nová hra ma fascinovala a čoskoro som začal chodiť do Slovana na pondelkové tréningy majstra Jána Šefca. Nebol som síce žiadne super-zázračné dieťa, ale talent som zrejme mal a postupne som si uhrával jednotlivé výkonnostné triedy. Keď som sa stal v r.1979 kandidátom majstra, bol som tuším najmladším nositeľom tohto titulu v Československu. Dnes sú už v tomto veku niektoré deti veľmajstrami, ale vtedy bola iná, spomalenejšia doba (jedinými teenagerskými VM tých čias boli Fischer a Karpov...). Na medzinárodnú scénu som sa dostal až vďaka zlatu z juniorskych majstrovstiev republiky v r.1981, vynikajúce 2.miesto na MS do 20 rokov v r.1982 (za Andrejom Sokolovom, ale pred Shortom, Benjaminom atď.) mi dalo šancu hrávať aj seniorske turnaje v rámci soc. bloku. Titul MM som si uhral už nasledujúci rok, využil som hneď prvé 2 možnosti splniť potrebné normy. S VM to bolo už zložitejšie, venoval som sa aj VŠ a napriek individuálnemu študíjnemu plánu na šach ostávalo menej času. Zlom priniesol až rok na vojne v Dukle Praha (1988/9), keď som sa mohol plne sústrediť len na šachy, získal som vyše 100 bodov ratingu a rozhodol som sa stať profesionálom. Avšak normy VM ešte nejaký čas odolávali, hoci som v tom čase bol jedným z najsilnejších MM na svete. Nakoniec to však vyšlo v Dortmunde 1991, nečakané víťazstvo v silnom turnaji znamenalo prvú normu a pád psychologickej bariéry (predtým mi tuším 6x chýbalo pol boda). Začiatkom r.1992 som splnil aj ďalšie potrebné normy a na olympiáde v Manile mi udelili titul. Predtým, aj potom som povyhrával zopár slušných turnajov, ale myslím, že svoj šachový potenciál som plne nevyužil, možno aj vinou svojich povahových vlastností. Mám pocit, že o šachu som vždy viac vedel, ako som reálne dokázal predviesť za šachovnicou. Čiste matematicky vrcholom mojej kariéry boli roky 1999-2000, keď som aj dosiahol svoj najvyšší rating 2604. Dnes už hrávam podstatne menej, mám aj rodinu... 2. Hrávate, alebo ste hrávali vo viacerých zahraničných ligách. Ktorú považujete za najsilnejšiu a kde hrávateste hrával najradšej? Úroveň všetkých líg (dokonca aj slovenskej :-)) za posledné roky dosť stúpla, tou najsilnejšou, ktorú som hral, však stále ostáva nemecká Bundesliga. Žiaľ, môj klub vlani stratil sponzora a tento rok nie som na žiadnej súpiske - konkurencia je proste veľmi silná a široká. To platí aj o mojej obľúbenej chorvátskej lige, ktorá sa hráva každoročne turnajovým systémom v jednom z prímorských letovísk. Keďže termín býva už tesne po hlavnej sezóne, more je spravidla stále veľmi príjemné a už tam nie je tak rušno - proste atraktívne podujatie. Dúfam, že si v budúcnosti ligu v CRO a GER ešte zahrám... 3. Aký je Váš názor na súčasnú situáciu medzi šachovou elitou Kramnik – Anand, Topalov – Kamsky, Ivančukov dopingový škandál, „podvádzanie v zápase Topalov – Kramnik, alebo bude Carlsen budúci majster sveta? FIDE je pri súčasnom vedení absolútne neschopná zaviesť prehľadný a férový systém bojov o najvyšší titul. Pritom sa už nemôže vyhovárať na „rozkolníka“ Kasparova, ktorý už skoro 4 roky šachy nehraje. Snahy FIDE koketovať s MOV sú scestné a šachy ako také doslova ohrozujú - príkladom je práve aj tzv. Ivančukov dopingový škandál. Škandálom v skutočnosti je to, že vôbec nejaké dopingové testy sú (zoznam zakázaných látok je mechanicky prebratý od WADA a týka sa fyzických športov), hoci oveľa závažnejším problémom je práve možnosť elektronických podvodov (Fritz pod čapicou J a pod.). Môj dojem napr. je, že meteorický vzostup Topalova po tom, čo v r.2005 svoju kariéru zakončil Kasparov, asi nebol celkom čistý - žiadne dôkazy ale nemám. Nezmyseľné obviňovanie Kramnika v Eliste mi však pripomína známe „zlodej kričí, chyťte zlodeja“. Carlsen hraje výborne, na svoj vek má skvelú techniku a je aj dostatočne univerzálny. Myslím, že bude majster sveta, možno aj najmladší v histórii. Ale ešte si rôčik-dva-tri počká, tá absolútna elita si vyžaduje aj určitú zrelosť - všetci hráči, ktorí sú pred ním na rebríčku (Anand, Topalov, Ivančuk), sú ostrieľaní borci nad 30 a nevzdajú sa svojich pozícii bez boja. 4. Vydali ste tri publikácie „Instructive Modern Chess Masterpieces“ a „Garry Kasparov´s Greatest Chess Games Volume 1,2“. Pracujete v súčasnej dobe na nejakom novom projekte? Trochu to poopravím - napísal, nie vydal. Prvé spomínané dielo má už skoro 8 rokov, ohlas bol pozitívny a získalo aj ocenenie Šachovej federácie USA ako najlepšia šachová kniha v r.2001. Vydavateľstvo Gambit sa rozhodlo nadviazať na tento úspech druhým doplneným vydaním (z pôvodných 320 str. a 50 partii bude 450 str. a 62 partii), ktoré je už vo fáze korektúr a na trhu by sa malo objaviť vo februári 2009. (info o pripravovanej knihe) Úplne nový projekt si ešte len budem musieť vymyslieť. Dnes sú najpopulárnejšie knihy o otvoreniach a práve tie nemám príliš chuť písať - možno preto, že teoretické články pre rôzne publikácie píšem prakticky stále a vidím, ako rýchlo ide vývoj kupredu a jednotlivé doporučenia zastarávajú doslova zo dňa na deň... 5. Ste takpovediac Garryho rovesníkom. Podarilo sa Vám stretnúť s ním niekedy za šachovnicou? Čo pre Vás znamená Kasparov ako šachista a ako človek? S Kasparovom som sa za šachovnicou nikdy nestretol, vždy bol takpovediac v úplne inej lige, ako ja. Vídal som ho na olympiádach (v Moskve 1994 sme raz boli sami dvaja pri pisoároch na WC a hrozne škaredo na mňa gánil, na nasledujúcej olympiáde v Jerevane vraj mal už súkromný záchod J) a Európskom klubovom pohári, doslova intímne som sa zoznámil s jeho tvorbou pri písaní monografie, spomínanej v predchádzajúcej otázke. Garri bol fantastický šachista, odišiel na vrchole a je to veľká škoda. Na druhej strane možno pochopiť jeho frustráciu aj stratu motivácie. Všetko, čo Kasparov napíše o šachu (mám na mysli najmä ešte stále nedokončenú sériu kníh, ktorú začal písať pred pár rokmi), treba čítať veľmi pozorne. Aj keď netreba brať všetky jeho šachové názory úplne nekriticky, sú nesporne veľmi cenné a poučné. V iných oblastiach, ako politika, či ekonómia už Kasparov ťažko môže byť etalónom... Jeho ľudské kvality sám môžem posúdiť len ťažko, a tak ponúknem len sprostredkovaný názor. Na rozdiel od usmievavého a veľmi príjemného Ananda Kasparov zväčša vystupoval so sebaistotou, často hraničiacou až s aroganciou. 6. Ako tréner našich žien na poslednej olympiáde, ste spokojný s ich výsledkom? Regina Pokorná sa vyjadrila, že Vaše trénerské služby nie všetky hráčky využívali. Myslíte si, že naše reprezentantky sú už tak silné hráčky, že nepotrebovali Vaše skúsenosti? Dievčatá robili, čo mohli a ich umiestnenie zodpovedá ich aktuálnej forme a zhruba aj nasadeniu - mali sme štartovné č.15. Preto som aj celkom spokojný s výsledkom, aby sme dosiahli viac, musela by väčšina z nich podať životné výkony. Iste, myslím, že stále ich mám čo naučiť, ale to je ťažké už priamo počas súťaže. Tam je už podľa mňa dôležitejšie oboznámiť sa so súperkou, vybrať si otvorenie, v ktorom sa dobre cítime a byť psychicky v pohode. To posledné je azda najvýznamnejšie, pokiaľ je človek nerozohratý a nejde mu to, často nedokáže v ďalšom priebehu zužitkovať ani perfektnú prípravu. To bol napr. hlavný problém Zuzky Štočkovej. Dôležitá je popri chuti zdokonaľovať sa aj systematická práca - už dvakrát som bol na pravidelných sústredeniach žien v Poľsku, tam sa im venuje viacero trénerov individuálne, či skupinovo formou prednášok. A výsledok - Poľky pred posledným kolom viedli (!) a keby neprehrali s Ukrajinou, mali by medailu. 7. Sám ste päťkrát hral na olympiáde, naposledy v roku 2006. Prečo Vás v poslednej dobe nevídať v reprezentácii, keď výkonnostne tam určite patríte? Na moje posledné reprezentačné výsledky (ME 2001, olympiády 2000 a 2006) by som najradšej úplne zabudol. Kedysi som pritom hrával za národné družstvo veľmi dobre, neskôr to bolo viac škrípanie zubov. Ponúknem aj zdôvodnenie - ako zarytý čechoslovakista som nezniesol rozpad ČSR a za slovenský tím, ktorý vznikol vlastne proti mojej vôli, nie som schopný podávať dobré výkony :-) :-)... 8. Ako trénerovi Vám cez ruky prešlo určite veľa hráčov. Konkrétne Dušan Schwarz spomínal, že ste „macher“ na otvorenia. Ktoré je Vaše obľúbené za bieleho a čierneho, a prečo? Až tak veľa zverencov som zase nemal, či nemám. V tejto oblasti však v súčasnosti vidím jednu z hlavných foriem svojho pôsobenia v šachu - podľa známeho hesla „kto to nevie robiť, tak ten to učí“ :-). Otvorenia som hrával všelijaké a dodnes mám pomerne široký repertoár, aj keď nie tak dôkladne prepracovaný, ako povedzme pred 15 rokmi - to množstvo teórie je jednoducho ohromné a stále rastie. Bielymi už dlho preferujem výhradne zavreté hry, dobre sa cítim v anglickej a rád hrávam aj proti kráľovskej indickej, pričom uprednostňujem varianty strategického charakteru. Čiernymi majú moje sympatie sicílska (Najdorf) a Grünfeldova indická - aktívne a dynamické otvorenia. V poslednom čase ich však hrávam zriedkavejšie - neznalosť najnovšej teórie, či nedostatok taktickej pohotovosti máva v nich oveľa vážnejšie následky, ako v pevnejších systémoch. 9. Akú formu tréningu by ste odporučil hráčovi na úrovni 1900, 2100 a 2300 ELO, ak by sa chcel zlepšiť aspoň o 200 ELO bodov? Súvisí podľa Vás vek priamo úmerne s výkonnosťou? Alebo sa môže aj šachista po tridsiatke, pracujúci a popri rodine vypracovať na silného hráča? Uf, to je ťažká otázka, keby som mal na ňu hotový a neomylný recept, bol by som slávny a bohatý J. Ale prakticky na každej úrovni je to najmä o chuti a vôli trénovať samostatne, to posledné podčiarkujem. Tréner môže poradiť, doporučiť materiál (literatúry, či rôznych tématických DVD-čiek je dosť), ale nemal by fungovať len ako ten lievik na nalievanie vedomostí do hlavy. Skôr ako sprievodca, či kozultant pri zložitejších problémoch, partner, ktorý pri analýze ukáže, čo robíme zle. Pri určitej sile (povedzme okolo 2100-2200) už ide aj o poznanie vlastných silných a slabých stránok. Napr. toho, kto preferuje technické pozície, by tréner nemal nasilu nútiť hrať iracionálne gambity apod. To však neznamená, že nedostatky v hre a štýle sa nedajú odstrániť. V mojom prípade mi štúdium či už koncoviek, strednej hry alebo aj nového otvorenia vždy rošírilo obzory, pritom výsledky sa spravidla nedostavili okamžite, ale skôr postupne, alebo následným výkonnostným skokom - vyššie som napr. spomínal rok, ktorý som strávil v Dukle. Vek samozrejme súvisí s výkonnosťou, energiou, chuťou a vôľou na sebe pracovať. Toto všetko, spolu s väčšou pružnosťou myslenia a napr. aj lepšou pamäťou má ambiciózna mládež vo vyššej miere, ako šachista stredného veku. Iste, aj po tridsiatke sa možno zlepšiť, niekedy dokonca aj podstatne, ale je to skôr výnimočné. Naviac pri rodine a normálnom zamestnaní to ide len do určitej miery a po istú hranicu. Tá je u každého individuálna, ale z tých šachistov, čo sa stali veľmajstrami po tridsiatke, či ešte neskôr (dnes samo o sebe dosť zriedkavé), nepoznám žiadneho, čo by mal zároveň aj full-time job. 10.Aktuálne máme sviatočné obdobie, rozbaľujeme darčeky a vítame nový rok. Ako slávia tieto sviatky veľmajstri? Keď som bol junior, ME v holandskom Groningene bývali práve na prelome rokov a Vianoce aj Silvestra som 3x za sebou strávil na turnaji. Nový rok som párkrát oslávil šachovo aj potom, ale pokiaľ sa dobre pamätám, na Vianoce som ostával už doma, v kruhu rodiny - predtým s rodičmi, teraz s manželkou a dcérkami. Dnes takto trávim aj Silvestra, lyžovačkové žúry s partiou sme odložili, až pokiaľ nám deti nepodrastú :-). Otázky: Michal Vrba Odpovede: Igor Štohl | |
Stránka založená 20.8.2005
©Šachový klub Doprastav Bratislava, created by jogo