1. Mohli by ste sa našim čitateľom v skratke predstaviť? Kedy a ako ste sa dostali k šachu, Vaše prvé cenné úspechy, cesta za titulom veľmajster?
Šachy ma naučila hrať mama, mal som vtedy 10 rokov. Pod stromček som dostal magnetické šachy a učebnicu „Šachista začátečník“ od Zmatlíka a Loumu. Nová hra ma fascinovala a čoskoro som začal chodiť do Slovana na pondelkové tréningy majstra Jána Šefca. Nebol som síce žiadne super-zázračné dieťa, ale talent som zrejme mal a postupne som si uhrával jednotlivé výkonnostné triedy. Keď som sa stal v r.1979 kandidátom majstra, bol som tuším najmladším nositeľom tohto titulu v Československu. Dnes sú už v tomto veku niektoré deti veľmajstrami, ale vtedy bola iná, spomalenejšia doba (jedinými teenagerskými VM tých čias boli Fischer a Karpov...). Na medzinárodnú scénu som sa dostal až vďaka zlatu z juniorskych majstrovstiev republiky v r.1981, vynikajúce 2.miesto na MS do 20 rokov v r.1982 (za Andrejom Sokolovom, ale pred Shortom, Benjaminom atď.) mi dalo šancu hrávať aj seniorske turnaje v rámci soc. bloku. Titul MM som si uhral už nasledujúci rok, využil som hneď prvé 2 možnosti splniť potrebné normy. S VM to bolo už zložitejšie, venoval som sa aj VŠ a napriek individuálnemu študíjnemu plánu na šach ostávalo menej času. Zlom priniesol až rok na vojne v Dukle Praha (1988/9), keď som sa mohol plne sústrediť len na šachy, získal som vyše 100 bodov ratingu a rozhodol som sa stať profesionálom. Avšak normy VM ešte nejaký čas odolávali, hoci som v tom čase bol jedným z najsilnejších MM na svete. Nakoniec to však vyšlo v Dortmunde 1991, nečakané víťazstvo v silnom turnaji znamenalo prvú normu a pád psychologickej bariéry (predtým mi tuším 6x chýbalo pol boda). Začiatkom r.1992 som splnil aj ďalšie potrebné normy a na olympiáde v Manile mi udelili titul. Predtým, aj potom som povyhrával zopár slušných turnajov, ale myslím, že svoj šachový potenciál som plne nevyužil, možno aj vinou svojich povahových vlastností. Mám pocit, že o šachu som vždy viac vedel, ako som reálne dokázal predviesť za šachovnicou. Čiste matematicky vrcholom mojej kariéry boli roky 1999-2000, keď som aj dosiahol svoj najvyšší rating 2604. Dnes už hrávam podstatne menej, mám aj rodinu...
2. Hrávate, alebo ste hrávali vo viacerých zahraničných ligách. Ktorú považujete za najsilnejšiu a kde hrávateste hrával najradšej?
Úroveň všetkých líg (dokonca aj slovenskej :-)) za posledné roky dosť stúpla, tou najsilnejšou, ktorú som hral, však stále ostáva nemecká Bundesliga. Žiaľ, môj klub vlani stratil sponzora a tento rok nie som na žiadnej súpiske - konkurencia je proste veľmi silná a široká. To platí aj o mojej obľúbenej chorvátskej lige, ktorá sa hráva každoročne turnajovým systémom v jednom z prímorských letovísk. Keďže termín býva už tesne po hlavnej sezóne, more je spravidla stále veľmi príjemné a už tam nie je tak rušno - proste atraktívne podujatie. Dúfam, že si v budúcnosti ligu v CRO a GER ešte zahrám...
3. Aký je Váš názor na súčasnú situáciu medzi šachovou elitou Kramnik – Anand, Topalov – Kamsky, Ivančukov dopingový škandál, „podvádzanie v zápase Topalov – Kramnik, alebo bude Carlsen budúci majster sveta?
FIDE je pri súčasnom vedení absolútne neschopná zaviesť prehľadný a férový systém bojov o najvyšší titul. Pritom sa už nemôže vyhovárať na „rozkolníka“ Kasparova, ktorý už skoro 4 roky šachy nehraje. Snahy FIDE koketovať s MOV sú scestné a šachy ako také doslova ohrozujú - príkladom je práve aj tzv. Ivančukov dopingový škandál. Škandálom v skutočnosti je to, že vôbec nejaké dopingové testy sú (zoznam zakázaných látok je mechanicky prebratý od WADA a týka sa fyzických športov), hoci oveľa závažnejším problémom je práve možnosť elektronických podvodov (Fritz pod čapicou J a pod.). Môj dojem napr. je, že meteorický vzostup Topalova po tom, čo v r.2005 svoju kariéru zakončil Kasparov, asi nebol celkom čistý - žiadne dôkazy ale nemám. Nezmyseľné obviňovanie Kramnika v Eliste mi však pripomína známe „zlodej kričí, chyťte zlodeja“.
Carlsen hraje výborne, na svoj vek má skvelú techniku a je aj dostatočne univerzálny. Myslím, že bude majster sveta, možno aj najmladší v histórii. Ale ešte si rôčik-dva-tri počká, tá absolútna elita si vyžaduje aj určitú zrelosť - všetci hráči, ktorí sú pred ním na rebríčku (Anand, Topalov, Ivančuk), sú ostrieľaní borci nad 30 a nevzdajú sa svojich pozícii bez boja.
4. Vydali ste tri publikácie „Instructive Modern Chess Masterpieces“ a „Garry Kasparov´s Greatest Chess Games Volume 1,2“. Pracujete v súčasnej dobe na nejakom novom projekte?
Trochu to poopravím - napísal, nie vydal. Prvé spomínané dielo má už skoro 8 rokov, ohlas bol pozitívny a získalo aj ocenenie Šachovej federácie USA ako najlepšia šachová kniha v r.2001. Vydavateľstvo Gambit sa rozhodlo nadviazať na tento úspech druhým doplneným vydaním (z pôvodných 320 str. a 50 partii bude 450 str. a 62 partii), ktoré je už vo fáze korektúr a na trhu by sa malo objaviť vo februári 2009. (info o pripravovanej knihe)
Úplne nový projekt si ešte len budem musieť vymyslieť. Dnes sú najpopulárnejšie knihy o otvoreniach a práve tie nemám príliš chuť písať - možno preto, že teoretické články pre rôzne publikácie píšem prakticky stále a vidím, ako rýchlo ide vývoj kupredu a jednotlivé doporučenia zastarávajú doslova zo dňa na deň...
5. Ste takpovediac Garryho rovesníkom. Podarilo sa Vám stretnúť s ním niekedy za šachovnicou? Čo pre Vás znamená Kasparov ako šachista a ako človek?
S Kasparovom som sa za šachovnicou nikdy nestretol, vždy bol takpovediac v úplne inej lige, ako ja. Vídal som ho na olympiádach (v Moskve 1994 sme raz boli sami dvaja pri pisoároch na WC a hrozne škaredo na mňa gánil, na nasledujúcej olympiáde v Jerevane vraj mal už súkromný záchod J) a Európskom klubovom pohári, doslova intímne som sa zoznámil s jeho tvorbou pri písaní monografie, spomínanej v predchádzajúcej otázke. Garri bol fantastický šachista, odišiel na vrchole a je to veľká škoda. Na druhej strane možno pochopiť jeho frustráciu aj stratu motivácie. Všetko, čo Kasparov napíše o šachu (mám na mysli najmä ešte stále nedokončenú sériu kníh, ktorú začal písať pred pár rokmi), treba čítať veľmi pozorne. Aj keď netreba brať všetky jeho šachové názory úplne nekriticky, sú nesporne veľmi cenné a poučné. V iných oblastiach, ako politika, či ekonómia už Kasparov ťažko môže byť etalónom... Jeho ľudské kvality sám môžem posúdiť len ťažko, a tak ponúknem len sprostredkovaný názor. Na rozdiel od usmievavého a veľmi príjemného Ananda Kasparov zväčša vystupoval so sebaistotou, často hraničiacou až s aroganciou.
6. Ako tréner našich žien na poslednej olympiáde, ste spokojný s ich výsledkom? Regina Pokorná sa vyjadrila, že Vaše trénerské služby nie všetky hráčky využívali. Myslíte si, že naše reprezentantky sú už tak silné hráčky, že nepotrebovali Vaše skúsenosti?
Dievčatá robili, čo mohli a ich umiestnenie zodpovedá ich aktuálnej forme a zhruba aj nasadeniu - mali sme štartovné č.15. Preto som aj celkom spokojný s výsledkom, aby sme dosiahli viac, musela by väčšina z nich podať životné výkony.
Iste, myslím, že stále ich mám čo naučiť, ale to je ťažké už priamo počas súťaže. Tam je už podľa mňa dôležitejšie oboznámiť sa so súperkou, vybrať si otvorenie, v ktorom sa dobre cítime a byť psychicky v pohode. To posledné je azda najvýznamnejšie, pokiaľ je človek nerozohratý a nejde mu to, často nedokáže v ďalšom priebehu zužitkovať ani perfektnú prípravu. To bol napr. hlavný problém Zuzky Štočkovej.
Dôležitá je popri chuti zdokonaľovať sa aj systematická práca - už dvakrát som bol na pravidelných sústredeniach žien v Poľsku, tam sa im venuje viacero trénerov individuálne, či skupinovo formou prednášok. A výsledok - Poľky pred posledným kolom viedli (!) a keby neprehrali s Ukrajinou, mali by medailu.
7. Sám ste päťkrát hral na olympiáde, naposledy v roku 2006. Prečo Vás v poslednej dobe nevídať v reprezentácii, keď výkonnostne tam určite patríte?
Na moje posledné reprezentačné výsledky (ME 2001, olympiády 2000 a 2006) by som najradšej úplne zabudol. Kedysi som pritom hrával za národné družstvo veľmi dobre, neskôr to bolo viac škrípanie zubov. Ponúknem aj zdôvodnenie - ako zarytý čechoslovakista som nezniesol rozpad ČSR a za slovenský tím, ktorý vznikol vlastne proti mojej vôli, nie som schopný podávať dobré výkony :-) :-)...
8. Ako trénerovi Vám cez ruky prešlo určite veľa hráčov. Konkrétne Dušan Schwarz spomínal, že ste „macher“ na otvorenia. Ktoré je Vaše obľúbené za bieleho a čierneho, a prečo?
Až tak veľa zverencov som zase nemal, či nemám. V tejto oblasti však v súčasnosti vidím jednu z hlavných foriem svojho pôsobenia v šachu - podľa známeho hesla „kto to nevie robiť, tak ten to učí“ :-).
Otvorenia som hrával všelijaké a dodnes mám pomerne široký repertoár, aj keď nie tak dôkladne prepracovaný, ako povedzme pred 15 rokmi - to množstvo teórie je jednoducho ohromné a stále rastie. Bielymi už dlho preferujem výhradne zavreté hry, dobre sa cítim v anglickej a rád hrávam aj proti kráľovskej indickej, pričom uprednostňujem varianty strategického charakteru. Čiernymi majú moje sympatie sicílska (Najdorf) a Grünfeldova indická - aktívne a dynamické otvorenia. V poslednom čase ich však hrávam zriedkavejšie - neznalosť najnovšej teórie, či nedostatok taktickej pohotovosti máva v nich oveľa vážnejšie následky, ako v pevnejších systémoch.
9. Akú formu tréningu by ste odporučil hráčovi na úrovni 1900, 2100 a 2300 ELO, ak by sa chcel zlepšiť aspoň o 200 ELO bodov? Súvisí podľa Vás vek priamo úmerne s výkonnosťou? Alebo sa môže aj šachista po tridsiatke, pracujúci a popri rodine vypracovať na silného hráča?
Uf, to je ťažká otázka, keby som mal na ňu hotový a neomylný recept, bol by som slávny a bohatý J. Ale prakticky na každej úrovni je to najmä o chuti a vôli trénovať samostatne, to posledné podčiarkujem. Tréner môže poradiť, doporučiť materiál (literatúry, či rôznych tématických DVD-čiek je dosť), ale nemal by fungovať len ako ten lievik na nalievanie vedomostí do hlavy. Skôr ako sprievodca, či kozultant pri zložitejších problémoch, partner, ktorý pri analýze ukáže, čo robíme zle. Pri určitej sile (povedzme okolo 2100-2200) už ide aj o poznanie vlastných silných a slabých stránok. Napr. toho, kto preferuje technické pozície, by tréner nemal nasilu nútiť hrať iracionálne gambity apod. To však neznamená, že nedostatky v hre a štýle sa nedajú odstrániť. V mojom prípade mi štúdium či už koncoviek, strednej hry alebo aj nového otvorenia vždy rošírilo obzory, pritom výsledky sa spravidla nedostavili okamžite, ale skôr postupne, alebo následným výkonnostným skokom - vyššie som napr. spomínal rok, ktorý som strávil v Dukle.
Vek samozrejme súvisí s výkonnosťou, energiou, chuťou a vôľou na sebe pracovať. Toto všetko, spolu s väčšou pružnosťou myslenia a napr. aj lepšou pamäťou má ambiciózna mládež vo vyššej miere, ako šachista stredného veku. Iste, aj po tridsiatke sa možno zlepšiť, niekedy dokonca aj podstatne, ale je to skôr výnimočné. Naviac pri rodine a normálnom zamestnaní to ide len do určitej miery a po istú hranicu. Tá je u každého individuálna, ale z tých šachistov, čo sa stali veľmajstrami po tridsiatke, či ešte neskôr (dnes samo o sebe dosť zriedkavé), nepoznám žiadneho, čo by mal zároveň aj full-time job.
10.Aktuálne máme sviatočné obdobie, rozbaľujeme darčeky a vítame nový rok. Ako slávia tieto sviatky veľmajstri?
Keď som bol junior, ME v holandskom Groningene bývali práve na prelome rokov a Vianoce aj Silvestra som 3x za sebou strávil na turnaji. Nový rok som párkrát oslávil šachovo aj potom, ale pokiaľ sa dobre pamätám, na Vianoce som ostával už doma, v kruhu rodiny - predtým s rodičmi, teraz s manželkou a dcérkami. Dnes takto trávim aj Silvestra, lyžovačkové žúry s partiou sme odložili, až pokiaľ nám deti nepodrastú :-).
Otázky: Michal Vrba
Odpovede: Igor Štohl |
ktorý prestúpil do nášho klubu len zopár týždňov pred turnajom. Po raketovom štarte 7,5/8 si mohol dovoliť aj luxus prehry v poslednom kole s Matejom Nemergutom. S 1-bodovým odstupom, no po zásluhe druhý s lepším pomocným hodnotením a ako jediný bez prehry skončil Matúš Mackovič z Lokomotívy Trnava, ktorý dokázal rozbehnutého Michalka pribrzdiť v 5.kole, pričom podľa priebehu partie mohol dosiahnuť aj viac, ako len remízu. Tretie miesto, s rovnakým počtom bodov ako druhý, obsadil Patrik Nemergut z Šo ŠKM Stará Ľubovňa, ktorý o Buchholz predbehol svojho brata Mateja a Petra Puškára z Trnavy, ktorý na svoj vek 10 rokov predvádzal veľmi kvalitnú hru. Šiesty skončil dvojnásobný víťaz mládežníckej Grand Prix Michal Dolnák z Krasnian. Najlepšou slečnou bola s 5,5 bodmi celkovo siedma Lucia Kevická (KŠN Bratislava), pred Evelínou Tomovicsovou (ŠK Senec) a Janou Kahancovou (ŠK Dunajská Streda). Jediným zahraničným účastníkom bol Frederick Moscatelli z rakúskeho Schachklubu Melk. Najmladším účastníkom bol 6-ročný Dalibor Valent z ŠK Komplet Modranka, ktorý napriek poslednému miesto isto neodchádzal z turnaja sklamaný, veď dokázal poraziť svojho oddielového kolegu, dvakrát tak starého Martina Ležoviča. Turnaj bol dôležitý aj z hľadiska zisku prvého národného ela, pretože hranica nasadzovacieho ela sa od 1.9.2009 posúva z hodnoty 1350 na 1000 bodov. Svoje prvé národné elo si na turnaji uhrali Dominik Dubovský, Anička Vrtiaková, Jakub Krajčovič, Matúš Padyšák, Ľubica Čelústková, Joseph Kong a Igor Lintner. Výsledky turnaja nájdete 
Mená prihlásených hráčov (20 GM, 14 IM, 5 WGM ) vzbudzovali patričný rešpekt, no mňa Kréta lákala viac z turistického, ako zo šachového hľadiska. Rethymno je tretie
) organizátori zabezpečili nealkoholické nápoje v neobmedzenom množstve zadarmo. 
