 1. Narodil si sa v Banskej Bystrici, základnú školu si navštevoval v Bratislave na Košickej ulici. Škola je, alebo aspoň bola špecializovaná na matematiku, myslíš si, že šachista by mal byť aj dobrý matematik? Čo je na tom pravdy, že si cestou do školy čítaval v autobuse notoricky známu knihu „Skúška časom“ ? Bola pre teba hlavným stavebným kameňom?
Čo sa týka základky na Košickej, nie je tuším oficiálne matematickou školou. Je však pravda, že odchovala mnoho dobrých matematikov. Priznám sa ale, že sa na šach nedívam ako na matematickú úlohu, skôr ako na boj charakterov a intuície. Preto si nemyslím, že by šachista musel nevyhnutne byť i dobrým matematikom. Práve naopak, poznám hráča svetovej špičky, ktorí by podľa vlastných slov navyriešil ani kvadratickú rovnicu.Pravda, úplne bez hrubej počtárskej sily sa šachy hrať nedajú. Kto chce kresliť, musí mať zastrúhanú ceruzku.
Skúšku Časom vlastním asi v piatich exemplároch, bola to kedysi veľmi obľúbená cena na bratislavských šachových turnajoch. Čítal som ju, ako i iné dostupné knihy o šachu. Myslím si, že čítaním kníh sa dá naučiť veľa zo šachového umenia, a že ide o nevyhnutnú časť šachového vzdelania.
Či som čítal v autobuse, na to si už príliš nepamätám. Možné to je – autobusy boli ráno vždy preplnené a iste bolo príjemnejšie dívať sa do knižky ako na spotené plece stokilového spolucestujúceho.
2. Následne si prešiel do vedľajšej budovy na Gymnázium Jura Hronca, kde študovala napríklad aj Daniela Hantuchová. Už počas strednej školy si už bol silný šachista, ako si zvládal štúdium a kráľovskú hru zároveň? Boli aj tvoje štúdijné výsledky také dobré ako hra na čierno-bielych poliach?
Vieme to asi všetci: kto sa na strednej chce preflákať, prefláka sa. Nikdy som nemal s učením problém, a moji rodičia sa pre občasnú dvojku na vysvedčení nehnevali. Skôr mi bolo občas ľúto,že kvôli turnaju nemôžem ísť povedzme do školy v prírode.
3. Stal si sa majstrom Slovenska do 12, 14 aj 16 rokov. Sleduješ súčasnú mladú generáciu na Slovensku? V čom vidíš rozdiely v konkurencii medzi mladými dnes, a keď si bojoval v týchto kategóriach ty?
Súčasnú slovenskú scénu bohužiaľ príliš nesledujem, žijem momentálne v Prahe a na Slovensku takmer nehrávam. Takže na otázku neviem príliš kvalifikovane odpovedať, aspoň čo sa Slovenska týka. Všeobecne asi platí, že mladí šachisti sa dnes orientujú smerom k počítačom a internetu, čo je síce prirodzená, avšak podľa mňa nie príliš želateľná tendencia.
4. Prvý veľký zlom v tvojej kariére zrejme nastal v roku 2000, keď si sa v Chalkidiki stal majstrom Európy do 16 rokov (v tom istom roku aj majstrom Slovenska). Nechal si vtedy za sebou hráčov ako Mamedov Nidjat (2607) či Berkes Ferenc (2651). Pamätáš si ešte s odstupom času na najlepšiu partiu a pocity víťazstva?
Dôležitá pre mňa bola práve výhra s Berkesom, ktorá mi zaistila titul. Pamätám si, že som vtedy svoje víťazstvo dosť preceňoval. Pripadal som si veľmi šikovný. Dnes sa na to dívam trochu inak: mládežníckych šampionátov sa totiž najlepší juniori spravidla nezúčastňujú.
5. V roku 2000 si bol prvýkrát na olympiáde v Istanbule za Slovensko. Keby si mal porovnať svoje pôsobenie vtedy a v roku 2008 v Nemecku, ako by si zhodnotil svoje výkony?
Na Olympiáde v Istanbule som bol veľmi motivovaný, na konci som už ale nemal psychických ani fyzických síl. Bol som proste na taký turnaj nepripravený.
Na Olympiáde v Drážďanoch som naopak nebol motivovaný ani trochu, dokonca som sa pokúsil z celého turnaja takpovediac vyvliecť. Za osem rokov som sa ale stal silnejším šachistom, a tak i môj výsledok bol o niečo lepší.
6. V roku 2001 si hral majstrovstvá sveta juniorov, kde si skončil na 15tom mieste za hráčmi ako Levon Aronian, Ni Hua alebo Bu Xiangzhi. Poslední dvaja sú momentálna dvojka a trojka čínskeho šachu. Aký je tvoj názor na vzostup šachu ako takého v Číne? Za všetko spomeniem aj mladú Hou Yifan, ktorá napriek svojim pätnástim rokom dosiahla už rating 2578?
Čína je na vzostupe, a to nielen v šachu. Na jeseň som hral v Pekingu, je to pulzujúca metropola, a jej symbolom by mohol byť žeriav – všade sa stavia.
Čínskym šachistom celkom fandím, bližšie som sa porozprával s Wang Haom, je to veľmi príjemný chalan. Na druhej strane viem, že ich výkonnosť je draho vykúpená: celá špička žije spolu v Pekingu v jednom byte, trénuje ich Ye Jiangchuan a o ich aktivity sa stará príslušný štátny odbor. Myslím, že pracujú ako zvery a na nejaké radostné poflakovanie (ktoré je, ako sa mi zdá, korením mladosti) im príliš neostáva čas.
Čína je prosto komunistická krajina.
7. Tento rok by si mal končiť štúdium na VŠ v Prahe. Plánuješ sa venovať stopercentne šachom, alebo by si rád skúsil aj nejaké zamestnanie?
Veľmi rád by som sa začal venovať i niečomu poriadnemu mimo šachu, hrať celý život jednu a tú istú hru mi pripadá trochu málo, a to i keď ide o hru kráľovskú. Neviem ale, nakoľko to pre mňa bude ľahké postupne sa od šachu odpútať, som pochopiteľne s touto hrou pomerne spätý, finančne i ľudsky.
8. Hrávaš, resp. si hrával kopec zahraničných líg (nemecká, rakúska, česká). Za ktoré družstvo si hrával/hrávaš najradšej? Šach je vážna hra, no spomenieš si v rámci množstva zážitkov aj na nejakú úsmevnú príhodu?
Momentálne hrám občas katálansku ligu, čo znamená, že si na víkend zaletím za cudzie peniaze do Barcelony. To je celkom príjemné, minule tam už vo februári kvitli čerešne. Naopak tento víkend som bol prvý krát na lige v Maďarsku, a to bol veľmi zlý zážitok – šéfovia tímu ma neváhali uložiť na štvorku izbu a i v aute sme sa niekoľko hodín tlačili piati. Vonku bolo mínus pätnásť. Veru neviem, či tam ešte pôjdem...
9. Mohol by si prezradiť niečo o tvojej knihe Beat the KID?
Je to anglicky písaná knižka o Kráľovskej Indickej obrane, a je napísaná tak, aby sa ľahko čítala a skôr vysvetľovala než zahlcovala faktami. Je to kniha o otvorení i o strednej hre: jej ťažiskom sú komentované partie.
Neviem či je dobrá alebo nie, v každom prípade sa celkom dobre predáva a väčšinou sú odozvy odbornej verejnosti pozitívne. Bohužiaľ nie je ľahké zohnať ju v priestore Strednej Európy – pre našinca je pomerne drahá, navyše ju asi treba kúpiť cez internet.
10. Aký darček ťa najviac potešil na Vianoce?
Dostal som od kamarátky šitý a batikovaný peračník. Mal som strašnú radosť, pretože je krásny a veľmi si vážim námahu, ktorú do neho vložila. Od priateľky som zas dostal sviečky zo včelieho vosku (jej otec je včelár), a tak mi celé sviatky voňala izba po mede.
Otázky: Michal Vrba
Odpovede: Ján Markoš | 
